LENKA HÁMOŠOVÁ
Počas online festivalu Uroboros: Designing in Troubling Times, ktorého si sa zúčastnila ako organizátorka workshopu zameraného na kritickú prax v dizajne, viackrát zaznel fakt, že kritický dizajn v strednej Európe nemá tradíciu a prakticky neexistuje. Pre viacerých zahraničných účastníkov workshopov bol tento fakt celkom zarážajúci, pre niektorých možno až ťažko uveriteľný. Téme absencie kritického dizajnu na Slovensku sa venuješ už zopár rokov: založila si online participatívny blogzin Critical Daily, vedieš na Katedre vizuálnej komunikácie na VŠVU predmet Kritika – kritická prax v grafickom dizajne a sama iniciuješ kritické projekty a spolupráce so slovenskými dizajnérmi v rámci o. z. Open Design Studio. Aké sú podľa teba dôvody, prečo u nás nemá kritický dizajn príliš odozvu?
KATARÍNA BALÁŽIKOVÁ
U nás nie je vybudované teoretické zázemie v dizajne. V skúmaní dizajnu sme na bode nula, keď ešte len začíname skúmať vlastnú históriu. Nemáme veľa vlastných teoretikov dizajnu – a už vôbec nehovorím o tom, že by sme riešili témy ako design studies, čo je špeciálna oblasť teórie dizajnu, ktorá sa zaoberá interdisciplinaritou a presahmi medzi dizajnom a inými odbormi. Až relatívne nedávno vzniklo Slovenské múzeum dizajnu, čo je ďalší dôvod, prečo sme toto zázemie nikdy nemali – nemali sme inštitúciu, ktorá by sa dizajnu systematicky venovala. Slovenské centrum dizajnu síce funguje už dlhšie, ale zaoberalo sa skôr mapovaním komerčnejšieho trhu v produktovom, textilnom aj grafickom dizajne (o tom, aké sú výstavy, aké vznikli nové produkty atď.), a nezaoberalo sa príliš výskumom a teóriou. O tom svedčia aj staršie čísla časopisu Designum, ktorý vychádza síce už dlho, ale v minulosti ani dnes sa nezameriaval príliš na výskum, presahy dizajnu a kritickú reflexiu. Na školách sa teória dizajnu neučí, teda neviem, či sa medzičasom niečo zmenilo, ale vidím to na svojich študentoch, ktorí netušia, čo sú to design studies, drvivá väčšina nepozná mená teoretikov ako Rick Poynor či Steven Heller. Na VŠVU, pokiaľ viem, do dnešného dňa neexistuje poriadna knižnica s knihami z oblasti teórie dizajnu. Ďalším z dôvodov je stále silná modernistická tradícia, ktorá prezentuje dizajn ako remeslo. U ľudí, aj profesionálov a teoretikov umenia, pretrváva predstava, že dizajnér má byť neutrálny, má sa snažiť len čisto a jasne sprostredkovať informáciu (samozrejme, nejakým formálne originálnym spôsobom). Historicky sa totiž neočakávalo, že by mal alebo mohol dokonca zasahovať do obsahov, alebo ich sám vytvárať. Na Vysokej škole výtvarných umení na Katedre vizuálnej komunikácie už nejaké presahy s architektúrou, priestorom, novými technológiami možno pozorovať, ale stále sa nehovorí o tom, prečo nemá význam v dnešnej mediálnej spoločnosti už vnímať dizajn oddelene od obsahov, že dizajn nie je len remeslo. Súvisí to s mediálnou spoločnosťou, v ktorej žijeme, ktorá vplýva na vytváranie úplne novej definície grafického dizajnu. Ak sa vo výuke dizajnu prezentuje nejaký výskum, tak je veľmi prakticky orientovaný, zameraný na prieskum trhu a zisťovanie, aký nový produkt trh potrebuje. Tým sa utvrdzuje vnímanie dizajnu ako problem solving disciplíny. Kritická prax a speculative design je však činnosť, ktorá je založená na väčšej autonómnosti dizajnéra. Bohužiaľ, u nás sa dizajnér, ktorý reflektuje nejaké spoločenské témy, považuje skôr za vizuálneho umelca, a takáto činnosť nie je príliš pochopená ako súčasť dizajnérskej profesie. Nevníma sa kontext mediálnej spoločnosti, že dizajn je sám o sebe už tou správou/informáciou, a preto ho od obsahu nemožno tak striktne oddeliť. Ja som sa stretla počas môjho výskumu s analógiou, ktorá to presne popisuje a argumentuje: medium is the message – design is a medium – design is a message. Dizajnéri dnes vo svete bežne vychádzajú z mediálnych a design studies a zahŕňajú kritickú prax ako súčasť svojej profesie. Takýmto príkladom je bývalá vedúca katedry dizajnu na známej škole Sandberg Institute v Holandsku Annelys de Vet, ktorej agendou sa stal práve kritický dizajn.
LH
Môže sa dizajnér posunúť z pozície riešiteľa problémov na toho, kto problémy sám hľadá a definuje?
KB
Má to potenciál, určite. Dizajnéri, ktorí sa venujú kritickej praxi, už neriešia len problém, ale problém sami aktívne hľadajú. To je prapodstata kritickej praxe. Dávaš otázky, no nesnažíš sa za každú cenu na ne primárne odpovedať. Kritická prax je totiž o tom, že vyvoláva diskusiu – je to jedna z jej základných funkcií. Nemusí niečo prioritne chcieť vyriešiť (hoci môže), ale skôr zvýšiť povedomie o nejakej téme, zmeniť myslenie a prípadne donútiť ľudí ku konkrétnym činom.
LH
Prečo kritický dizajn príliš nerezonuje v našej dizajnérskej obci?
KB
Súvisí to s už spomenutou predstavou, že dizajnér, ktorý sa venuje kritickej praxi, tvorí už v polohe voľného umenia, a do dizajnérskej profesie to už nepatrí. Na druhej strane, naše galérie (na rozdiel od napr. holandských, britských, amerických a pod.) zase príliš nechápu, že dizajnér môže byť dnes aj kurátorom. Tiež nerátajú s kritickými dizajn projektami vo svojich programoch. V našich galériách chýbajú výzvy pre grafických dizajnérov, ktoré by podnietili vytváranie vlastných kritických konceptov. Neoslovujú nás s tým, že by sme mali vytvoriť výstavu k nejakej vlastnej téme. Skôr nás využívajú iba na vyriešenie dizajnu výstavy, na ktorej sa umenie alebo dizajn prezentuje, ale ktorú kurátorsky zastrešil niekto iný. Pritom v Holandsku dizajnérske štúdiá ako De Designpolitie či Catalogtree bývajú oslovované firmami a inštitúciami práve pre ich výskumnú agendu a úmysel podieľať sa na obsahu. U nás sa dizajnér prizýva väčšinou v poslednej fáze, keď už je vytvorený obsahový koncept, a nie je už priestor na zasahovanie do komunikovaného obsahu. Dostaneme konkrétne podklady a s nimi máme pracovať, väčšinou klientov nezaujíma náš feedback alebo nevidia význam v našej konkrétnejšej participácii na obsahu. A to je škoda, dizajnéri sú totiž celkom inteligentné tvory a často môžu poskytnúť okrem formálne inovatívnych a praktických riešení aj svoj vlastný názor, ktorý môže klientom komunikovaný obsah skutočne obohatiť.
LH
Critical Daily je participatívne vznikajúcim online blogzinom – tzn. že prispievať môže ktokoľvek, či už celým kritickým projektom, alebo len konkrétnou témou, myšlienkou či komentárom. Cieľová skupina sú primárne grafickí dizajnéri, venujúci sa kritickej praxi. Ako vyzerá interakcia s takýmto úzko špecifikovaným publikom – prispievajú slovenskí dizajnéri so svojimi projektami?
KB
Áno, Critical Daily je v prvom bode platforma pre kritických dizajnérov. Hovorí o tom aj dizajn projektu, ktorý nie je úplne ľahko stráviteľný pre bežného diváka. Chcela som, aby slúžila okrem iného aj ako open-sourced platforma – archív nápadov na projekty a témy od dizajnérov. To znamená, že každý tam môže pridať aj vlastné názory či témy aj bez projektu, a tými sa môže niekto ďalší inšpirovať. Na jednu myšlienku totiž môže existovať nespočetné množstvo vizuálnych riešení či projektov. Aby však archív existoval aj offline a dizajnéri sa mohli trochu interaktívne realizovať, pri- dala som tam funkciu generovania zinu do PDF, ktoré sa dá tlačiť aj na bežnej laserovej tlačiarni. Ako však motivovať našich dizajnérov, aby tam dobrovoľne vkladali príspevky? Snažím sa na viacerých úrovniach, ale doteraz sa mi nepodarilo dosiahnuť, aby tam niekto sám od seba niečím prispieval, až na pár výnimiek. Dizajnéri sa chcú viac zaoberať svojou vlastnou praxou a udržiavať si dobrú klientelu, ktorá im zabezpečí obživu alebo kultúrno-spoločenskú prestíž. Tomu dávajú pochopiteľne prednosť pred kritickými neziskovými projektami, ako je napríklad Critical Daily. Často si neuvedomujú, že vlastne majú vo svojom portfóliu aj kritické projekty (nepoznajú väčšinou ani definíciu kritickej praxe), ktorými by mohli prispievať. Alebo že ich názory sú zaujímavé a tiež spoločensky a občiansky dôležité. Navyše sa zľaknú aj toho, že je to žurnalistický projekt, v ktorom treba aj niečo zmysluplné napísať. A dizajnéri píšu (aspoň u nás) veľmi neradi. :))
LH
Máš v pláne projekt ďalej rozvíjať?
KB
Určite mám v pláne ďalej rozvíjať obsah Critical Daily, technickú stránku, ale aj tím ľudí, či ďalšie súvisiace produkty. Tento rok by som chcela oslovovať ďalších potenciálnych blogerov/prispievateľov, medzinárodných partnerov a skúsiť viac preskúmať medzinárodný fundraising, ktorý by zabezpečil viac financií. Mojím cieľom je jedného dňa vytvoriť stabilnú redakciu a mať okolo seba tím ľudí, ktorí by sa tejto práci mohli venovať systematickejšie, nielen vo voľnom čase. Taktiež po technickej stránke by som chcela vylepšiť Critical Daily mobilnú aplikáciu a lepšie ju zviditeľniť. Dlhodobo – by som chcela rozšíriť tím. Je to však pomerne ťažké, keď musíte veľa energie vynakladať už len do vysvetľovania toho, čo je to kritická prax a prečo je dôležitou súčasťou našej profesie. Ťažko je aj prilákať iného dizajnéra k hotovému projektu, ktorý má jasne definovaný a vytvorený koncept a vizuál. Taktiež v dlhšom horizonte som rozmýšľala aj nad novými produktami ako publikáciou, niečo ako ročenkou či výročnou správou o stave kritického dizajnu – publikáciou, ktorá by zozbierala a obsahovala najzaujímavejšie projekty z Critical Daily obohatené o nejaký teo- retický kontext. Teraz je na to asi ešte priskoro – Critical Daily ešte nereprezentuje reálny obraz toho, čo sa deje na Slovensku či vo svete – ja sama som tam ešte nepridala všetky príspevky z môjho 5-ročného výskumu. :)) Okrem toho mám v pláne niekedy v najbližšej dobe vytvoriť z dizertačnej práce o kritickej praxi v grafickom dizajne populárnejšie orientovanú publikáciu s prístupnejším jazykom (ak sa mi na to podarí zohnať prostriedky). S tým súvisí aj dávnejšie plánované publikovanie série článkov vychádzajúcich z dizertačky v Designume.
Viac na: criticaldaily.org.
