Olja Triaška Stefanović – Bratstvo a jednota by

by 31. 1. 2023

Výstava Olje Triašky Stefanović v Galérii mesta Bratislavy Bratstvo a jednota, ktorá sa odvoláva svojím názvom na heslo juhoslovanských partizánov, ponúka viacero uhlov pohľadov na minulosti národov, ich vzájomné vzťahy, styčné body ich formatívnych a deštruktívnych okamihov. K spolupráci si táto v bývalej Juhoslávii narodená umelkyňa prizvala hosťujúcu kurátorku a historičku fotografie Bohunku Koklesovú. V samostatnej miestnosti Koklesová odprezentovala svojím vedecko-historickým komentárom archívne záznamy česko-slovenských vzťahov v decéniu 1938-48. Tie mali v rôznych ohľadoch, podobne ako multietnický projekt Josipa Broza Tita, ďaleko od bratského ideálu.

Tito sa stal spojivom rozprávania Koklesovej a Triašky – jeho osobná návšteva v Bratislave, jeho bronzové busty a sochy, ale aj stavby a pamätníky, ktorými chcel potvrdiť suverenitu novovybudovaného štátneho zriadenia a budovať kolektívnu pamäť historických míľnikov. Ešte zaujímavejšie než učebnicové príklady z národnej histórie sú presahy archívov s Triaškinou osobnou históriou – či už v dialógu s jej otcom alebo jej denníkovými zápiskami z 90. rokov. Tie sú sprostredkované jednak vizuálne, ale aj prostredníctvom výrečných popisiek, ktoré sa konečne oplatí čítať. Triaška je skvelá fotografka architektúry a jej formátom demonumentalizované fotky už notoricky známych pamätníkov v tomto projekte dostávajú pridanú hodnotu budovania atmosféry zacyklenia sa v stavaní postupne sa vyprázdňujúcich foriem spomínania a (bratskej) solidarity. Pod povrchom bola však vždy pripravenosť na odlišné scenáre, prepisy naratívov – hlboko ako dnes už muzealizovaný, Triaškou fotograficky zaznamenaný tajný Titov bunker v Bosne. Vizuálne jednoduché gesto – ako zmiznutie červenej hviezdy z vlajky bývalej Juhoslávie jej vyškrabaním – je však poznačené krvavými etnickými čistkami, ktorých ozveny sú dodnes viditeľné nielen na rozstrieľaných stenách bosnianskych budov, ale aj v silnom nacionalizme balkánskeho polostrova. Spomienky na Tita sú tu nostalgickou rekvizitou, spoločne s bývalou menou bez hodnoty, ktorej vo výstave odprezentované bankovky nesú podobizne slávnych (mužských) osobností (a anonym- ných žien). Triaška nevytvára alternatívne scenáre minulosti, stavia sa však kriticky k jednostranným naratívom, ukazuje ich slabé miesta, analyzuje ich pozostatky. Kam kráčame bratia (a sestry)?

More stories by

Miroslava Urbanová