Virtuálne zdieľanie ideí – umelci dizajnujú alternatívnu budúcnosť by Monika Szűcsová

Uroboros design-art festival – Designing in troubling times, galéria DOX (online)

Pri obhliadnutí sa za prvým ročníkom festivalu Uroboros design-art festival – Designing in troubling times stoja za pozornosť dve roviny organizácie tohto festivalu: na jednej strane to bol jeho obsahový a ideový zámer, na strane druhej jeho for- mát, teda existencia a zdieľanie vo virtuálnom priestore, ktorý je sprostredkovaný digitálnou technológiou.

V roku 2011 spustil Google Art Project ako online platformu, ktorá umožňovala návštevníkom tejto platformy navštíviť v 3D rozhraní interiér sedemnástich významných svetových galérií. Neskôr tento projekt rozšírili o ďalších 134 galérií v mnohých krajinách sveta. Parker Kay v roku 2016 na tento projekt upozorňuje ako na moment, po ktorom väčšina svetovej populácie vzhliadne kultúrne najvýznamnejšie umelecké diela už len prostredníctvom obrazovky nejakého média, a nie osobne. 1 Zrejme to bola len predzvesť nevyhnutného technologického vývoja, no urýchlená globálnou pandémiou koronavírusu, reakcia na ktorú predstavuje ďalší míľnik v histórii digitálnej sieťovej kultúry. Toho dôkazom je množstvo svetových kultúrnych inštitúcií, ktoré v posledných mesiacoch zahájili možnosť participácie na svojej programovej ponuke formou virtuálneho priestoru. Jedným z príkladov je Centrum pre umenie a médiá (ZKM) v nemeckom Karlsruhe, ktorého nedávna vernisáž k výstave Critical Zones – Observatories for Earthly Politics sa konala len v online forme. Nosnou témou výstavy je prerušenie bežného fungovania a pravidiel na našej planéte – novým prístupom k vystavovaniu reagovala na nové pravidlá na Zemi: „Nová politika Zeme si vy- žaduje aj novú politiku výstav: Vysielame naživo!“ 2 

Živý prenos a online priestor bol aj komunikačnou platformou štvordňového festivalu umenia a dizajnu Uroboros, ktorý sa konal pod hlavičkou pražskej galérie DOX v dňoch 13. – 16. 5. 2020. Festival bol súčasťou projektu #DATAMAZE, ktorý od júna 2018 pôsobí pri pražskej galérii DOX a jeho projektovým zámerom je preskúmanie priestoru internetu a súčasných počítačových technológií. Má slúžiť ku kritickej reflexii toho, ako tieto médiá ovplyvňujú a transformujú svet okolo nás. 3

Cieľom samotného festivalu, tematicky združujúceho zložky umenia a kritického (špekulatívneho) dizajnu, ktorý podnecuje verejnú debatu smerom k spoločenským, kultúrnym, politickým alebo etickým problémom, bolo z rôznych perspektív preskúmať možnosti kreatívnej produkcie v súčasnej komplikovanej dobe tak, aby to viedlo k posilneniu pozitívnej zmeny. 4 Experimenty sú nevyhnutnou súčasťou každej umeleckej praxe a dizajn(ovanie) novej budúcnosti bolo v kontexte festivalu organizátormi chápané nielen ako disciplína k riešeniu problémov (problem solving), ale takisto ako stratégia vedúca k nachádzaniu problémov (problem-finding). Dizajn tu hrá rolu nástroja schopného vytvárať alternatívne modely, ktorými by bolo možné čeliť súčasným krízam. 5 

Termín Uroboros 6 v názve festivalu odkazuje k symbolu hada pojedajúceho si svoj vlastný chvost. Pre organizátorov festivalu tento symbol na jednej strane predstavuje metaforu zacyklenosti doby a dizajnových či technologických riešení súčasných spoločenských problémov. Na strane druhej, had v symbolike znovuzrodenia odkazuje k snahe organizátorov iniciovať medzi participantami festivalu premýšľanie o nových metódach a postupoch, ktoré by mohli byť používané v dizajnérskej praxi. 

Myšlienka (nevyh)nutnosti zmeny bola počas festivalu zdôrazňovaná za pomoci tém často skloňovaných v posledných rokoch: téma post-antropocénu, klimatická, ekologická či eko-politická kríza; umelecké kódovanie či algoritmická kreativita upozorňujúce na problematiku moci a inakosti v spoločnosti; urbanizácia digitálneho priestoru; a napokon akcentovanie témy najsúčasnejšej – karantény globálnej spoločnosti, ktorá postihla fyzický priestor a zásadným spôsobom obmedzila existenciu v ňom. Ako napovedá jedna z organizátoriek festivalu Lenka Hámošová, jednou z hlavných motivácií kurátorov bolo na pozadí týchto pálčivých tém napomôcť etablovaniu kritických, experimentálnych foriem dizajnu a výskumu (design research) do česko-slovenského prostredia. 

Festivalový spôsob prezentácie, workshopy, diskusie, performancie, role-playing aktivity (LARP), spoločné varenie, neformálne stretnutia vo VR chat roomoch a podobne, boli umožnené kombináciou expresívnej architektúry média a elementov telekomunikácie. Tieto elementy poskytovali počas festivalu priestor pre aktívnu spoluprácu a participáciu všetkých zúčastnených. Formát online priestoru generuje v porovnaní s fyzickým priestorom nové podoby urbánnej a sociálnej skúsenosti účastníkov eventu. Ovplyvňuje spôsoby, akými spolu komunikujeme, ako i systémy interakcie človeka a technológie. Umelecké experimenty, o ktorých sa počas festivalu diskutovalo, testovali okrem iného práve takéto pravidlá, prítomné vo fyzickom a virtuálnom priestore. Prepojením týchto svetov vznikajú krajiny umelé, syntetické, umožňujúce konfrontáciu materiálneho a virtuálneho. 

Festival Uroboros design-art festival – Designing in troubling times, bol jeden z prvých eventov v oblasti tzv. design research, experimentálneho a participatívneho dizajnu, kritického dizajnu a umenia, ktorý kreatívne reagoval na prebiehajúcu pandémiu. Vygeneroval možnosti nových foriem spolupráce medzinárodných umelcov a teoretikov, tak z oblasti dizajnu, ako aj umeleckých, či neumeleckých sfér, a tým obohatil aj lokálne prostredie. Po skončení prvého ročníka sa motiváciou organizačného tímu stalo zorganizovanie pokračovania festivalu v hybridnom formáte, kde bude možné spojiť oba svety, fyzický aj virtuálny. Uberajú sa teda rovnakým smerom ako napríklad zmieňovaná ZKM Karlsruhe, ale aj iné významné svetové kultúrne inštitúcie v snahe o vytvorenie medzinárodnej platformy pre kreatívnu a kritickú spoluprácu v oblasti teórie a praxe umenia. 

Sprievodným programom ukončeného festivalu Uroboros je výstava Začarovaný kruh, ktorú je možné navštíviť v pražskej galérii DOX. 7 Výstava je treťou fázou spomínaného vzdelávacieho projektu #DATAMAZE a tematizuje metaforu začarovaného kruhu. V tvorbe vystavujúcich umelcov sú konfrontované témy ľudského a strojového učenia či skúmané možnosti umelej inteligencie komunikovať nám, kto vlastne sme. V digi- tálne determinovanom svete sa musíme neustále dookola pýtať: kto je to človek? – ľudské telo a zmysly v McLuhanovskom význame technologicky rozšírené o protézu počítača, ktorý rozširuje jeho imagináciu, ktorú je však potrebné trénovať rovnako intenzívne ako počítačové kódy.