Koncom roka 2019 sa v Bratislave uskutočnila séria prednášok Artificial Entanglement a už podľa názvu bolo možné odčítať, že ústrednou témou je naše „zapletenie sa“ s technológiou. Zvyšujúci sa vplyv technológií v súčasnej spoločnosti (a ich avizovaná akcelerácia v najbližších rokoch) je hlavným záujmom ich organizátora, združenia Robota – centra pre pokročilé štúdiá, ktoré založili umelci Martina Zuzana Šimkovičová a Kristian Lukić. V rámci svojich podujatí tento komplexný balík tém uchopujú v prieniku výskumu a umenia, resp. nových umeleckých foriem, pričom sa sústreďujú na kritické aspekty technologického rozvoja a novodefinovanie humanizmu – v obklopení stále autonómnejších technológií je totiž dôležité vedieť, čo znamená byť človekom.
Prednášky sa venovali vybraným témam, ktoré prizvaní zahraniční odborníci a odborníčky prezentovali na konkrétnych príkladoch svojich projektov, pričom ich zjednocujúcim prvkom bolo stieranie rozdielov medzi umením a inými odbormi. Sylvia Eckermann a Gerald Nestler otvorili tému big data v kontexte ekonomických a politických záujmov, pričom prezentovali i spoločný projekt The Future of Demonstration, ktorý prepojil vedecké a filozofické diskusie s vizuálnym a performatívnym umením. Marek Tuszynski analyzoval odvrátenú stranu technológií v projekte The Glass Room, ktorý ako imitácia obchodu s exkluzívnou elektronikou zviditeľňuje riziká nášho pohybu v digitálnom priestore. Daphne Dragona hovorila o komodifikácii sociálnej starostlivosti v súvislosti s rozvojom AI a Margarete Jahrmann odprezentovala projekt neurovedeckého výskumu a teórie hier, ktorých prepojenie s umením dalo vzniknúť výstave Collective Motion v TATE Gallery.
Artificial Entanglement priniesla do domáceho diskurzu aktuálne otázky, ktoré zatiaľ prenikajú do umeleckej praxe len pomaly. Na diváka však kládla pomerne vysoké nároky, keďže náročné témy boli komunikované v angličtine. V mnohých ohľadoch (čo je častým úskalím odborových fúzií) bola rola a definícia umenia v nich ťažko čitateľná a z istého uhla pohľadu i absentujúca, napr. v rámci The Glass Room, ktorý možno čítať skôr ako edukačný než umelecký projekt. Ich pokračovanie však každopádne bude obohacujúce nielen pre umeleckú komunitu.
