Za tridsať rokov sa v rámci umeleckej teórie a praxe v postkomunistických krajinách veľa diskutovalo o obraze revolúcie ako o obraze kolonializovanom pohľadom druhého, o stratégiách pomenovávania, dekonštruoval sa mýtus disidenstva okrem iného aj z feministických pozícií. Kriticky sa reflektoval nástup globálneho umenia či neoliberálna transformácia umeleckých podmienok a inštitúcií, ktorá na jednej strane prekarizovala veľkú časť umelcov, na strane druhej veľkú časť umelcov, predovšetkým oficiálnej scény pred rokom 1989, urobila na celých tridsať rokov neviditeľnými.
Výstava k tridsiatemu výročiu revolúcie pod názvom Moc bezmocných neodkrýva nič nové, je len opakovaním či neoliberálnou redukciou významu revolúcie na kultúrne a emancipačné boje. A tak sa tu na jednom mieste ocitajú hnutie odporu počas druhej svetovej vojny, kritika imperialistickej americkej zahraničnej politiky, boje za práva sexuálnych menšín a iných znevýhodnených skupín, ekologické boje, otázky cenzúry, feministická kritika, až po vystúpenie kultúrnej obce proti bývalej ministerke a postulovaní práva na kultúru a inštitúciu Kunsthalle.
Sloboda, demokracia, ľudské práva – témy, ktoré v závese, alebo skôr v predvoji prinášal nástup kapitalizmu po roku 1989. Aj keď kurátorka Lenka Kukurová píše, že výstava nie je politická, keďže umelci zastávajú rôzne politické postoje, nie je to celkom tak. Deklarovaná nová autonómia umenia, sloboda prejavu, kritická schopnosť umenia je v prezentovaných dielach často nasadzovaná v konkrétnom politickom boji, proti mečiarizmu, Ficovi či fašizmu. Výstava je ideologická v najširšom zmysle, keďže pokračuje v neoliberálnom naratíve o slobode, demokracii a ľudských právach, ktorými kapitalizmus legitimizuje okliešťovanie ekonomických a sociálnych práv.
Napriek deklamáciám výstava na mňa pôsobila trocha jednofarebne. Trocha jednogeneračná výstava, trocha kurátorské portfólio. Výstavy takéhoto druhu si vyžadujú používanie stratégií zdola, prácu v kolektíve, istý rozpor, disens. Moc bezmocných nakoniec vyzerá ako presný opak, ukazuje, ako sa z neho stáva new establishment.
