Monika Kubinská & Bohuš Kubinský by Beata Jablonská

Nová synagóga v Žiline ako kultúrny a výstavný priestor funguje už niekoľko rokov a jej neopakovateľný charakter sa zapísal do vizuálu nejedného vystaveného projektu. Tí, ktorí sa rozhodnú rešpektovať monumentalitu modernistického konceptu synagógy, neoľutujú. Odmena je v priestorovej jednote miesta, keď sa výstava v priestore „odohráva“ a nielen staticky „vystavuje“. Skúsenosť s negalerijnými priestormi, v ktorých dominuje podprahová spiritualita, v programe umeleckej a manželskej dvojice Moniky a Bohuša Kubinských tvorí dôležitú súčasť viacerých projektov. V roku 1995 bola ich multimediálna inštalácia Story súčasťou výstavného cyklu Umenie aury v Synagóge – Centre súčasného umenia v Trnave, v autorstve kurátorky a teoretičky umenia Jany Geržovej. Podarilo sa im minimalistickým gestom, zrkadlením interiéru vo vytvorenej vodnej hladine pokrývajúcej plochu hlavnej lode synagógy, navodiť sugestívnu hru nekonečného priestoru. Ich nasledujúce projekty koncipované v podobných dialógových situáciách skoro vždy dokázali vytvoriť celistvú jednotu s prostredím, kde jednotlivé objekty a inštalácie vystupovali skôr ako skupinoví aktéri inscenovania.

Výstava Pohyb pamäti má však už iný priestorový a ideový koncept ako predchádzajúce monumentálne komplexy, inštalované vo vzájomnej jednote. V hlavnej sále je vystavená multimediálna interaktívna inštalácia To Cache, ktorá, aj keď tu končí svoje výstavné turné, bola od začiatku projektovaná pre priestor žilinskej synagógy. 1 Vo veľkorozmernej vitríne je na kovovej sieti zavesený obrus z macesovej čipky. Je akoby obrusom stola – symbolu rodiny, vzájomnej blízkosti a rituálov spojených s jedlom. A maces, nekvasený chlieb, spojený so židovským sviatkom Pesach, oslavujúci exodus Židov z egyptského otroctva, je tu potom symbolom ich pripomenutia. Oproti umiestnený stolík s nahrávacím zariadením je pomyselným vstupom do mentálneho priestoru inštalácie. Ten, kto podstúpi nahratie svojho hlasu, sa s ním opäť stretne v priestore. Približovaním k vitríne sa zrazu zhmotní, namiešaný s inými hlasmi a zvukmi, a vyplní tak prázdne miesto. Hlasmi znejúcimi povedome, ale aj vzdialene, akoby z „tam odtiaľ“. Dokonalá a mrazivá sugescia vytvorená v spolupráci s hudobníkom a soundartistom Ferom Királyom. Asi bolo na autoroch, či využijú aj balkóny synagógy. Sú to totiž priestory, ktoré už nekomunikujú s centrálnou sálou, a príbeh, ktorý sa tu odvíja, je viac menej paralelný a samostatný. Kubinskí sa rozhodli previesť diváka inštaláciami objektov a relikviárov ich vlastných príbehov, avšak vždy vstavaných do kontextu príbehu dejín 20. storočia. Pohyb pamäti, tak ako je nastavený v názve výstavy, je potom nielen fyzicky prítomný v interaktivite inštalácie To Cache, ale aj v prechádzaní pavlačami synagógy, nateraz depozitármi osobného a kolektívneho rozpamätávania sa.