Výstava a performance Viktora Fučeka Pokus o Posthumánny Portrét v galérii Rozkvet v Banskej Bystrici pracuje s posthumanistickou koncepciou Debry Benity Shaw, pričom zároveň nadväzuje na autorove predchádzajúce akcie v rámci dekonštrukcie antropocentrického humanizmu. Relikty udalosti sú rozšírením tradičného poňatia maľby smerom do expandovaného poľa v nadväznosti na špecifické miesto a vzťah k telu. Umelec sa snaží o prekročenie seba samého, o rozšírenie vnímania do nadzmyslového sveta. Vychádza z nového animizmu ako „vzťahovej epistemológie“, keď namiesto zamerania sa na esencializované, modernistické „ja“ („jednotlivec“), sa osoby vnímajú ako zväzky sociálnych vzťahov („dividuá“), z ktorých niektoré zahŕňajú „ne-ľudí“. Je možné byť nielen človekom, ale aj niečím (čímkoľvek) iným? Nakoľko (ne)existuje objektívna realita, je adekvátne rozhodnutie chcieť sa stať organickou či anorganickou (s)účasťou širšieho sveta? Šamani pôvodných spoločenstiev pracovali s predstavou duchov mimo ľudských organizmov a javov. Cez rituály vytvárali situácie prestupovania energií, napájali sa na pulzovanie vesmíru. Viktor Fuček nazýva sám seba urbánnym šamanom. Podnecuje liečenie narušených vzťahov verejných priestranstiev a architektonických štruktúr. Opatrne vstupuje do priestoru, ktorý starostlivo ohmatáva, posúva neviditeľné vrstvy pamäti a uchovaných emócií. Jeho telo sa stáva médiom pre genius loci, od ktorého sa učí nové skúsenosti. Umelec performatívne vnímanie umenia (a) života pretavuje aj do maľby. Pohyb je dôležitou súčasťou tak pri expresívnom nanášaní farieb, ako aj pri následnom „použití“ plátna v rámci vystúpenia. Obrazy sa pritom ponúkajú nielen ako záznamové plochy viscerálnych stavov, ale sú v animistickom duchu samostatnými vedomými entitami, s ktorými je možné viesť dialóg. Umelec sa do maľby „oblieka“, stáva sa ňou, stáva sa niekým/niečím iným. Pomalé nerytmické pohyby tela podobné tancu napomáhajú transcendentálnemu prerodu. Tanec bol a je dôležitou súčasťou rituálnych obradov. Autor však čerpá najmä zo skúsenosti japonského avantgardného tanečného umenia butó, ktoré vyjadruje spojenie úzkosti a vytrženia, oddanosť forme a improvizácii. V rámci otvorenia výstavy prebehlo päť samostatných situácií/rozšírení malieb o živú akciu v duchu nového animizmu. Delegovanej performance sa zúčastnilo celkovo šesť performerov, ktorých spájala spoločná dramaturgia. Okrem autora boli ďalšími aktérmi umelkyne a kurátorky Jana Orlová a Michaela Šuranská a študentky Akadémie umení v Banskej Bystrici: Barbora Chmeliková, Michaela Klincová a Dária Zubovská. Šesť rôznych tiel v rovnakom čase reagovalo vo vzťahu k maľovaným plátnam na okolitý priestor a stávalo sa tak súčasťou širšej reality a bytia.
Projekt formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
