Za top udalosť minulého roka na slovenskej kultúrnej scéne môžeme právom považovať (Po)otvorenie Slovenskej národnej galérie v Bratislave 11. decembra 2022. Sprístupnenie výstavných priestorov barokových Vodných kasární a Premostenia, ktoré tvoria s ďalšími budovami kompaktný areál galérie prepojený s centrom mesta, odhalilo širokej kultúrnej verejnosti skvostné finále komplexnej rekonštrukcie vrcholnej galerijnej inštitúcie s impozantnými výstavnými priestormi a exteriérmi. Pozoruhodné architektonické dielo revitalizácie galérie je výsledkom profesionálnej kvality architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka z architektonického ateliéru BKPŠ. Excelentne zrealizovaná a do všetkých detailov perfektne dotiahnutá obnova areálu SNG, ktorá jej konečne dala status stredoeurópskeho múzea umenia 21. storočia, na druhej strane akoby zatienila všetky nepríjemné peripetie spojené s dlhým procesom rekonštrukcie trvajúcim dvadsaťjeden rokov.
Niekoľko dôležitých faktov
V tomto kontexte treba spomenúť niektoré z kľúčových faktov, ktoré sprevádzali nesmierne kľukatý, komplikovaný proces rekonštrukcie galérie, pretože sú symptomatické pre naše geopolitické a sociokultúrne reálie. Na začiatku bol najzásadnejším spúšťačom rekonštrukcie havarijný stav objektu Premostenia, ktoré v roku 2001 bola vtedajšia generálna riaditeľka SNG Katarína Bajcurová nútená zatvoriť. Architektom novostavby neskorej moderny (1969 – 1977), ktorá sa považuje za exemplárny príklad brutalizmu, bol Vladimír Dedeček. Rekonštrukcie sa, žiaľ, nedožil, zomrel v roku 2020, ale autori s ním svoje zámery obnovy konzultovali. Keďže v radoch verejnosti, ale aj u niektorých čelných predstaviteľov architektonickej obce pretrvávali kritické názory na „kontroverznú“ architektúru Premostenia, najskôr bolo nevyhnutné v širokom diskurze odborne obhájiť jeho architektonické kvality determinujúce zachovanie a obnovu tohto hmotovo výrazného objektu, čo sa dialo paralelne s vypísaním architektonickej súťaže na rekonštrukciu SNG. V tejto fáze treba pripísať veľkú zásluhu na konto Kataríne Bajcurovej. Víťazný návrh ateliéru BKPŠ Kusý – Paňák vzišiel z druhej súťaže (2005), kde bola zadefinovaná podmienka rešpektovania pôvodnej architektúry Dedečkovho Premostenia. Medzitým sa však situácia ďalej komplikovala, keď nová generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá (od roku 2010) musela pristúpiť k rovnakému kroku a v roku 2012 zatvoriť pre nevyhovujúce podmienky Vodné kasárne. Galérii tak zostal k dispozícii pre výstavnú činnosť a kultúrno-vzdelávacie aktivity v hlavnom meste iba susedný Esterházyho palác. Netreba zabudnúť ani na náročný prológ predchádzajúci bezprostrednej stavebnej obnove galerijného kolosu, ktorý už ležal na pleciach Alexandry Kusej a tímu spolupracovníkov – zahŕňal zrušenie stálych expozícií, presťahovanie množstva umeleckých diel z depozitu vrátane premiestnenia reštaurátorských ateliérov, knižnice a administratívy do náhradných priestorov Hurbanových kasární. Na povestného Godota – financie – sa čakalo až do roku 2016, keď sa mohla reálne spustiť rekonštrukcia. Investičné náklady na rekonštrukciu areálu vrátane nákladov na interiér predstavovali 78,95 miliónov eur. Všetko sa dialo súbežne s galerijnou prevádzkou nielen v Bratislave, ale aj vo filiálkach SNG (Schaubmarov mlyn Pezinok-Cajla, Zvolenský zámok, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Kaštieľ v Strážkach). K predĺženiu celého procesu obnovy galérie v tekutosti času – dlhých 21 rokov – prispeli okrem nedostatočnej výšky finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu aj ďalšie externality, ako ekonomická kríza, odhalenie konštrukčných problémov stavby, polročné predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, počas ktorého sa na stavbe nepracovalo vinou hluku a iných nevhodných elementov narušujúcich periodické zasadnutia, ktoré sa konali v blízkej reprezentačnej budove Reduty, ako aj zdržanie dodávok počas pandémie Covid-19. S istou dávkou humorného nadhľadu by sme mohli povedať, že riaditeľka galérie Kusá obstála nielen ako kunsthistorička, ale aj superkrízová manažérka, ktorú už v budúcnosti sotva niečo prekvapí a ďalšie krízy a nepredvídateľné udalosti bude riešiť na základe bohatých skúseností a s prehľadom.
SNG po rekonštrukcii areálu – dôležitý predpoklad pre integráciu múzea umenia do medzinárodného kontextu
Fundovaný prístup architektov Kusého a Paňáka k rekonštrukcii areálu SNG citlivo preferujúci funkčný a zároveň vizuálne pôsobivý minimalizmus je príkladom aktuálneho uvažovania o polyfunkčnosti kultúrnych inštitúcií typu múzeí umenia, aké poznáme v európskom prostredí a vo svete. Veľkorysý koncept obnovy areálu SNG zhodnotil a revitalizoval jestvujúci komplex budov, ktoré nesú pamäťovú stopu štyroch storočí od barokových Vodných kasární cez modernistické objekty Premostenia a administratívnej časti až po nový súčasný Depozitárny dom. Architektonický tandem Kusý – Paňák, nepochybujem, že v úzkej spolupráci s dcérou kunsthistoričkou a riaditeľkou SNG v jednej osobe, ktorá istotne priebežne prispievala svojimi znalosťami do odborných diskusií, ako aj obrovským nasadením a vytrvalosťou doviesť revitalizáciu tohto mega-areálu do úspešného konca, obohatil rekonštrukciu areálu viacerými invenčnými riešeniami a inovatívnymi detailmi. K tým koncepčným patrí napr. vznik veľkorysej multifunkčnej haly átria (bývalý amfiteáter), spomínaná novostavba Depozitárneho domu, knižnica zapustená pod úrovňou terénu, kaviareň, obnovená kinosála/konferenčná sála a revitalizované nádvorie ako verejný park. Celý súbor budov pôsobí ako kompaktný areál organicky prepojený s historickým centrom mesta. V neposlednom rade je významným faktorom revitalizácie priestorov galérie bezbariérovosť. Architekti taktiež dbali na ekologické aspekty a udržateľnosť, čo sa prejavilo aj v recyklácii pôvodných materiálov využitých pre nové účely, napr. červený obklad Dedečkovho Premostenia sa uplatnil na fasádach nového Depozitárneho domu, alebo pôvodný obkladový materiál travertín bol zomletý a využitý na terazzové dlažby, lavičky a pod. Zaujímavým fenoménom je odkrytie historických vrstiev na zadných fasádach Vodných kasární, ktoré odhalením a zakonzervovaním zmiešaného muriva s kolážou stôp architektonických zásahov z ďalších období sprítomnili pamäť budovy. Viditeľným materiálovým prvkom je aj nové diskrétne „oplášťovanie“ Premostenia a vytvorenie dvoch štítových okien poskytujúcich pekné pohľady na bratislavské dominanty – na jednej strane na Slovenské národné múzeum a na druhej strane na Hrad a Most SNP. V interiéri Premostenia vznikol pás strešných okien s výhľadom na tok rieky Dunaj evokujúci panta rhei. Tento komorný priestor ponúka návštevníkom a návštevníčkam galérie triezvy minimalistický dizajn súčasných „sedílií“ ako miesto na relax a meditáciu v tichom závetrí výstavných priestorov. Týmito detailmi a vizuálnymi kontaktmi s exteriérovými reáliami lokality sa pôvodný monumentálny box Premostenia príjemne humanizoval a prispel k lepšej orientácii diváctva v priestoroch galérie. Leitmotív user friendly je vpísaný do všetkých návštevných priestorov inštitúcie a nádvoria, alias verejného parku, s expozíciou sôch a objektov, ktorý má podľa Alexandry Kusej niesť názov Piazetta Karola Vaculíka (prvého riaditeľa SNG). Cieľom je, aby publikum v komfortných architektonických priestoroch galérie, kde budú počas roka 2023 pribúdať stále expozície – prezentujúce umenie od stredoveku a ďalších historických období až po modernizmus a súčasné umenie, mohlo vnímať bohaté spektrum estetických zážitkov a poznávať cez mnohoraké obsahy a vizuálne jazyky umeleckých diel rôzne kultúrne epochy a spoločensko-politické pohyby pretavené do špecifických prejavov a príbehov. Vizuálne umenie prispieva nielen k rozširovaniu nášho poznania a pochopenia čoraz komplikovanejšieho sveta, ale súčasne kultivuje komunikáciu a medziľudské vzťahy, čo sa javí ako nanajvýš naliehavá potreba v súčasnej mimoriadne fragmentovanej a polarizovanej spoločnosti. Nevyhnutným pendantom stálych expozícií sú dočasné výstavy reflektujúce celú škálu aktuálnych tém, médií, umeleckých stratégií a postupov, ktoré reprezentujú kolektívne alebo individuálne výstavy. Zatiaľ nepoznáme ich dramaturgický plán na aktuálne obdobie. Dôležité sú aj sprievodné kultúrne podujatia, ktoré galéria organizuje pre rôzne cieľové skupiny na veľmi dobrej úrovni. Neoddeliteľnou súčasťou pestrej škály aktivít ponúkaných galériou je snaha o vytváranie platformy pre priateľské kontakty a stretnutia ľudí, ktorí na pravidelnej báze cítia potrebu napĺňania kultúrneho obohatenia vizuálnym umením s interdisciplinárnymi presahmi do iných oblastí umenia (napr. divadlo, súčasný tanec, hudba, literatúra, film). Jednoducho podpora kultúrneho spoločenstva. A prilákanie atraktívnou ponukou nielen domáceho, ale aj zahraničného publika. Na tomto mieste sa núka iba jeden z možných tipov: A čo tak džez v galérii na konci týždňa, ktorý sa stal bežným v kultúrnej ponuke napr. newyorskej MoMA alebo Guggenheimovho múzea v rámci predĺžených otváracích hodín? Pretože SNG sa stáva aj dôležitým stredobodom kultúrneho života a živej kultúry. V areáli galérie môžu diváčky a diváci okrem návštevy výstav a rôznych podujatí príjemne stráviť niekoľko hodín voľného času a relaxu (kaviareň, knižnica, kníhkupectvo, piazetta, príležitostne kinosála) tak, ako sa to deje napr. vo viedenskom MUMOK-u, londýnskom Tate Modern alebo v iných kultúrnych inštitúciách rôznych metropol sveta.
(Po)otvorenie SNG – výstavy ako bonus
Ambíciou (Po)otvorenia SNG bolo pozvať kultúrnu verejnosť do zrekonštruovaných výstavných priestorov, aby in situ zažili veľkoleposť a krásu obnovenej architektúry. Napriek tomu, že príležitosť na vzhliadnutie mimoriadne kvalitného výstupu architektov rekonštrukcie Martina Kusého a Petra Paňáka, pričom na skvelom výsledku sa rovnako podpísalo permanentné nasadenie, entuziazmus a vytrvalosť riaditeľky Alexandry Kusej a celého tímu pracovníkov SNG, by bola nadmieru dostatočná, pridanou hodnotou inaugurácie impozantných priestorov galérie bola pilotná výstava Prológ. 12 farieb reality (kurátori Lucia Gregorová Stach a Dušan Buran). Jej koncepcia spočívala v decentne vzdušnej „bodovej“ inštalácii diel starého a súčasného umenia na vybraných miestach rozľahlých výstavných priestorov galérie v podobe tematicky a vizuálne previazaných dialogických konfigurácií diel. Jednoznačne svojou veľkorysosťou riešenia zarezonovala pneumatická inštalácia Stanislava Filka 12 farieb skutočnosti – RETRQ = HAPPSOCSF. 2006 (1978 – 2011), ktorá pozostávala z dvanástich monumentálnych farebných balónov z textilu fungujúcich na báze elektromotora a ventilátorov, alebo priestorová inštalácia Pavly Scerankovej Planetárna sústava (2013) stimulujúca k diváckej participácii pletenia z veľkých klbiek priadze (nielen) ženské publikum. Vynikajúci dialogický vzťah vznikol medzi dvojicou veľkoformátovej maľby Andreja Dúbravského The Very Exciting Mysterious Aquarium (2013) a komplementárneho obrazu Orange, ktoré vytvorili prenikavý mentálny a vizuálny súzvuk s krajinami Ladislava Mednyánszkeho. Usporiadanie tejto výstavy, na ktorej sa prezentovali ďalší umelci a umelkyne zo zbierok galérie zakúpených v ostatných troch dekádach (vyberám zo súčasnej scény: Jana Želibská, Vladimír Kordoš, Emὅke Vargová, Štefan Papčo, Martin Kollár, Radovan Čerevka etc.), podporila Tatra banka, generálny partner SNG. Paralelným podujatím bola participatívna výstava Prečo (ume)nie? (koncepcia: O. Horák, E. S. Kotláriková a B. Tribulová), podporená Kiou Slovakia, s. r. o., a zaujal aj pôsobivý súbor komorných solitérov sochárskych diel s názvom Monumentálky (kurátorka Alexandra Kusá), ktoré boli rafinovane nainštalované v rôznych zákutiach Vodných kasární a Premostenia.
Neuralgický bod SNG
Je ním dlhoročná absencia medzinárodných projektov, najmä kolektívnych výstav, ktoré sa venujú aktuálnym kľúčovým témam súčasného umenia a vybraných epoch 20. storočia, na príprave ktorých (výskum, prezentácia, odborné texty, publikačná a edičná činnosť) by sa mali podieľať kurátori SNG tvoriaci integrálnu súčasť medzinárodného kurátorského tímu z partnerských múzeí umenia v európskom a globálnom rámci. Optimálne v zmysle trajektórie: premiéra výstavy v SNG s reprízami v partnerských inštitúciách. Tento model otvárania sa a integrácie slovenského umenia do širšieho zahraničného, prinajmenšom stredoeurópskeho kontextu, podporujúci umenovedný diskurz a posúvajúci poznanie o diverzite, špecifikách a príbuznostiach vizuálneho umenia v rôznych geopolitických, sociokultúrnych a spoločenských súvislostiach, je nanajvýš akútny. Rovnako súvisí s akvizičnou politikou galérie, ktorá vo sfére akvizícií zahraničného umenia vykazuje v ostatných troch dekádach priepastné deficity. Najzásadnejšou príčinou, okrem iných dôvodov, je permanentné podfinancovanie vrcholnej inštitúcie SNG. Otázkou ostáva, kedy sa táto žalostná situácia zmení, kedy budú naše kultúrne a politické elity schopné uvedomiť si, že pretrvávajúci nedostatočný rozpočet galérie obmedzuje kvalitu odborného poslania galérie, jej ďalšieho rozvoja a napredovania, aby bola konkurencieschopná aj smerom do zahraničia. Teraz, keď už máme skvelú „výkladnú skriňu“ revitalizovaného múzea umenia, schopného konkurovať svojimi priestormi a kvalitnými zbierkami medzinárodným inštitúciám, si musíme byť vedomí, že na poli post/alter/moderného a súčasného umenia sa už nebude javiť ako dostatočná prezentácia umenia a akvizície vizuálnych diel ťažiskovo iba domácej proveniencie. Galériu treba saturovať slušnou výškou rozpočtu nielen na nákup nových akvizícií, ale aj na podporu organizovania invenčne koncipovaných dočasných „živých“ výstav s medzinárodným zastúpením, ktoré obsahujú potenciál pre nové akvizície. Samozrejme, že SNG počas rekonštrukcie areálu začala aktívnejšie participovať svojimi výpožičkami a odbornou spoluprácou (najmä Lucia Gregorová Stach) na viacerých významných výstavách, napr. The World Goes Pop (2015), Maria Bartuszová (2022), obe v Tate Modern, alebo Retrospektíva Stana Filka v Halle für Kunst, Steiermark, Graz (2022).
Dnes však už iba tento spôsob kooperácie nepostačuje, nároky sú vyššie. Benefitom medzinárodných kurátorských projektov s účasťou slovenských kurátorov/kurátoriek a umelcov/umelkýň je reprezentácia nášho vizuálneho umenia a odbornej činnosti teoretikov umenia v zahraničí. V konečnom dôsledku má rozvíjanie odborného diskurzu vonku priaznivý vplyv aj na pohyby na scéne slovenského vizuálneho umenia. Vysoká odbornosť, kvalitatívna selektívnosť, určenie priorít a aktualizácia vízie SNG po roku 2022 je výzvou na jej reštart. Alfou a omegou je financovanie zo štátneho rozpočtu popri všetkých pozitívnych aktoch finančnej podpory zo strany súkromného sektoru (Tatra banka, Kia Slovakia etc.), alebo formou veľkorysých darov od súkromných zberateľov (Zbierka Linea Ivana Zubaľa a jeho synov, reprezentujúca diela starého umenia 18. – 19. storočia, slovenskej moderny, neoavantgardy a súčasných umelcov 90. rokov s vyčíslenou hodnotou 3,5 mil. eur). Gro financovania SNG musí tvoriť primeraná štátna dotácia na všetky činnosti inštitúcie vrátane adekvátnych miezd pre prekarizovanú prácu kunsthistorikov, odborného personálu, kustódov a ďalších profesií.
Žiaľ, na začiatku 90. rokov ani SNG, ani kultúrna a politická elita na Slovensku nemali medzinárodnú reputáciu porovnateľnú s Budapešťou, kde vtedy vzniklo nové Ludwigovo múzeum/Múzeum súčasného umenia, ktorému nemecká manželská dvojica Ireny a Petra Ludwigovcov, kunsthistorikov a zberateľov, darovala časť svojej zbierky (1991). Figurujú v nej významné mená popartu, autorov nemeckého neoexpresionizmu, talianskej transavantgardy a nekonformných predstaviteľov obdobia perestrojky, ktorí spolu s maďarskými umelcami a umelkyňami tvoria relevantnú bázu expozície priebežne dopĺňanú o nové mená z medzinárodnej výtvarnej scény vrátane slovenských autorov a autoriek (Ilona Németh, Roman Ondák, Peter Rónai atď.). Aj poznanie tohto uvedeného príkladu, ako aj mnohých ďalších podobných vo svete múzeí súčasného umenia, ktoré sú známe vedeniu, kurátorkám a kurátorom SNG, umožňuje premyslieť koncepciu smerovania galérie v blízkej budúcnosti na sofistikovanej, racionálnej odbornej úrovni s dôrazom na výskum, zbieranie, ochranu, prezentáciu a propagáciu diel vizuálneho umenia a kultúry vrátane plejády ďalších kultúrnych aktivít. Jednou z jej hlavných ambícií by sa malo stať pestovanie relevantných kontaktov a sieťovanie širokej škály odborných vzťahov na národnej a internacionálnej úrovni.
