Aktuálna situácia v štátnej kultúrnej politike je vážna. Minulý rok sme zažili dvakrát výmenu vlády, z čoho vyplynulo, že v roku 2023 viedli Ministerstvo kultúry SR tri rôzne ministerky. Každá riadiaca funkcia potrebuje čas na rozbeh a nastavenie systému práce. Ministerka úradníckej vlády Silvia Hroncová využila čas piatich mesiacov do posledného dňa. Ukázala, že pri rozumnom a otvorenom vládnutí sa aj v krátkom čase a v nestabilnej dobe dajú dosiahnuť pozitívne výsledky. Súčasná koalícia po počiatočnom rozmýšľaní postavila na čelo MK SR Martinu Šimkovičovú, nominantku Slovenskej národnej strany a známu aktérku dezinfoscény, ktorá na kandidátke SNS preplávala až do parlamentu a do ministerského kresla. Nová ministerka, naopak, dokázala, že aj za krátky čas sa dajú zničiť vzťahy s kultúrnou komunitou a začať riešiť problémy kultúry nie od tých, ktoré sú akútne a reálne, ale od zástupných či fiktívnych problémov, ktorých tematizácia podľa ministerky a jej poradcov získa sympatie ich voličov.
Vzhľadom na to, že SNS je v medzinárodnej politickej komunite označovaná otvorene ako nacionalistická a ultrapravicová, ich témy nikoho neprekvapia (odopieranie práv niektorým menšinám, zameranie sa na presadzovanie monokultúry na úkor diverzity, snaha mocensky kontrolovať rozhodovanie o prideľovaní verejných finančných prostriedkov na kultúrne aktivity a kroky na získanie vplyvu vo verejnoprávnych médiách). Vplyv ministerkinho ukotvenia v dezinformačnej scéne sa prejavil hneď prvým väčším rozhodnutím, a to zrušením dotácií na boj s dezinformáciami schválenými predchádzajúcou ministerkou. Na prelome rokov vedenie MK SR pokračuje v devastovaní prácne nastavovaných pravidiel štátnej kultúrnej politiky (na ktorých, priznajme si, bolo veľa práce aj pred nástupom súčasného vedenia MK) – otvára diskusiu o verejnoprávnych dotačných fondoch šokujúcim vyhlásením „LGBTI+ mimovládky už od ministerstva kultúry nedostanú ani cent“.[1] Pod väčšiu kontrolu sa snaží dostať aj verejnoprávne médiá a verejné inštitúcie (napríklad nekoncepčné znovuotvorenie otázky Kunsthalle Bratislava a jej začlenenie pod Slovenskú národnú galériu a prepustenie jej zamestnancov). Fakticky sa začala centralizácia kompetencií do rúk vedenia MK SR.
Nástupom novej vlády nastalo aj prerušenie kontinuity implementácie dôležitého dokumentu Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030, ktorý bol už počas svojej tvorby negatívne ovplyvnený zmenami v politike. Výmenami vlád nastal zaujímavý stav, že existujú dve verzie stratégie, dlhšia s viacerými analýzami a návrhmi implementácie a redukovaná verzia, ktorá bola schválená vládou bez rozpočtu a s rámcovým plánom implementácie.[2] Ambíciou stratégie, ktorá je pre funkčnú verejnú politiku kľúčová, je budovanie vzťahu a dôvery medzi štátnou správou a odbornou sférou a vytváranie podmienok pre spoluprácu MK SR a odborných komunít, ktoré sa venujú špecializovaným otázkam v kultúre a kreatívnom priemysle. Na ňu nadväzuje zámer vytvoriť funkčný systém intenzívnej občianskej participácie na tvorbe kultúrnej politiky.
Po nástupe populistickej vlády na jeseň 2023 to však teraz zostalo v medzipriestore, nie sú jasné zámery MK SR s napĺňaním stratégie, hoci zazneli hlasy, že sa pripravujú akčné plány (od volieb však už uplynulo niekoľko mesiacov!). Pozitívom je, že schválená stratégia a ministerka úradníckej vlády priniesli príklad, ako môže vyzerať štátna kultúrna politika. Systematickým plánovaním sa dá stratégia excelentne využiť a začať meniť stav kultúry na Slovensku k lepšiemu. Pre krajinu by momentálne bolo najlepšie, keby sa ciele tejto stratégie napĺňali rôznymi aktivitami na podnet a so zapojením širokej kultúrnej verejnosti, nielen pod centralistickým vedením MK SR či vlády.
Ako reakcia na spomínané nedemokratické tendencie sa už rodia kontraakcie. Jednou z nich bola z občianskej iniciatívy zorganizovaná otvorená výzva na odstúpenie ministerky kultúry s takmer 190 000 podpismi občanov. Najvýraznejším krokom je spontánny vznik platformy Otvorená Kultúra!, ktorá spája aktérov a aktérky naprieč celou komunitou kultúry i naprieč celým Slovenskom. Ambíciou platformy je nielen reagovať na negatívne a demokraciu ohrozujúce konanie štátnej kultúrnej politiky, ale predovšetkým zorganizovať sa takým spôsobom, aby bol hlas kultúrnej komunity neprehliadnuteľný a aby sa ním naša vládnuca garnitúra musela zaoberať (viac v memorande a princípoch platformy OK!).[3]
Mária Beňačková Rišková je kultúrna manažérka, kurátorka a koordinátorka tvorby Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030.
[1] Toto vyhlásenie spojené s vysvetľujúcim videom ministerky v poste na Facebooku MK SR bolo neskôr stiahnuté spolu so všetkými informáciami zverejnenými za súčasného vedenia MK SR.
[2] Kultúrna verejnosť môže pracovať s oboma verziami. Dôležité je, že obe prešli procesom mimorezortného pripomienkového konania. Na stiahnutie sú na webovej stránke www.strategiakultury.sk vo verziách: Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030 (dlhá verzia s datovaním 15. 5. 2023); Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030 (skrátená verzia schválená vládou 12. 6. 2023). Tu je možné stiahnuť aj Výzvy pre rezort kultúry (Bratislava: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2023), dokument, ktorý zanechala úradnícka vláda na MK SR ako návrhy ďalšej činnosti založenej aj na stratégii. Dokumenty z tvorby stratégie sú v archíve v Inštitúte kultúrnej politiky MK SR.
[3] www.platformaok.sk
