Nie je pravda, že skupinová výstava Slovenské Benátky sa pripodobňuje k notoricky známemu formátu Biennale di Venezia a privlastňuje si jeho ikonický status. Tohtoročná výstava v Artrooms Moravany hravo mystifikuje a je to rozhodne príjemný úlet od wannabe grandióznych manifestov. Na druhej strane nás témy o to prenikavejšie omínajú ako kamienok v teniske: developerský pretlak (Filip Bielek), spochybniteľná národnosť (Ján Triaška), dysfunkcia cirkvi (Marcel Korec), zahmlievanie a demagogická reinterpretácia dejín (S.N.Z.R. a P.).
Neskôr začujete jemný zvuk cikajúcej fontánky a vy viete, že výlet do Moravian upokojí Vaše otravne tikajúce FOMO. Rozšafná fontánka Various Peeing Methods/Fountain Style (2024) od Zuzany Svatik, umiestnená na podstavci od Lindy Olejárovej, šťavnato a drzo odkazuje na pompéznosť inštalácií v benátskych pallazi. V kaštieli natrafíte aj na viacero diel, v ktorých autori prekvapivo stále nasledujú témy a postupy výdatne produkované od obdobia prvých reflexií dopadu sociálnych sietí na indivíduum a „ducha doby“. Fejkové insta profily, QR kódy a yassifikácie sú momentálnou remediáciou postprodukčných stratégií, ako ich pomenoval ešte v roku 2004 Nicolas Bourriaud. Vo vkusne zinscenovanej cukrárni Petra Važana Subversive Candies (2024) slastne zamľaskáte nad Marcipánovou háveďou a môžete si objednať aj Národný veterník. V malej mierke zákuskov z plastových hračiek vyznievajú veľké témy o to naliehavejšie.
Inštalácia so sochárskou hlinou s názvom Som tu už tisíce rokov (2024) od autorského kolektívu Branišová, Gajdoš a Michalčík nás privádza do skutočného prehodnocovania a zamyslenia sa nad matériou, predstavou človeka vs. AI a ponúka nám možnosť analógovo si zašpiniť ruky od hliny. Ak malo byť zámerom Tomáša Moravanského vytvoriť dotieravý viral a infiltrovať sa do inštalácií ostatných autorov ako spam do počítača, tak sa podaril. A čo na to všetko hovorí ustrica z rodu mäkkýšov? V prvom rade treba zdôrazniť, že čo sa týka mäkkýšov (Mollusca), ide o jednu z najbohatších morfologických a ekologických diverzít. Ustrica je hlavnou postavou performatívneho videa Peasants with Debts (2023) od Michaely Kacsiovej. Vo videu aj v performance na otváracom ceremoniáli kritická ustrica bez servítky komentuje stav v kapitalistickej spoločnosti a poukazuje na globálne princípy toku peňazí.
