Oksana Sadovenko: Holuby. Stratégie prežitia

2. 8. 2024

Oksana Sadovenko (1988) je kyjivská umelkyňa pôsobiaca už tretí rok v Bratislave, práve absolvovala magisterské štúdium na VŠVU v odbore maľba v Ateliéri 3AEM, avšak maľbu už predtým vyštudovala na Národnej akadémii krásnych umení a architektúry v Kyjive[1] (2012). Je známa koncentrovaným záujmom o život holubov, a toto jej zameranie určite nie je náhodné. Holuby sú húževnaté, odolné, nezlomné ako ona. Prežijú takmer všetko a darí sa im dobre i v ťažkých podmienkach, presne ako jej. Oksana prišla na Slovensko v roku 2022 z Kyjiva, keď ruská armáda napadla Ukrajinu. Približuje svet z pohľadu holuba, metaforicky tak vypovedá o rôznych sociálnych, kultúrnych a politických javoch. Jej predovšetkým maliarska, ale i sochárska a performatívna tvorba sa rozvíja v rôznych tematických okruhoch: holuby v dejinách umenia, holubie mláďatá, ich spánok, smrť, šľachtené holuby v zajatí či pouličné holuby vo verejnom priestranstve, budujúc tak špecifické osobné mytológie. Jej maľby sú intenzívne, rýchle, dynamické, zväčša realizované na rozmernom lacnom papieri, sochy vytvorené z kašírovaného papiera akoby materiálovo tiež korešpondovali s obyčajnosťou, všednosťou, nenáročnosťou zobrazených protagonistov. Už na Ukrajine, v Kyjive, sledovala opustené holubníky na sídliskách, ktoré tam boli vybudované ako odkazy na holubice mieru. Téme holubov sa venuje už päť rokov, dva roky na Ukrajine, tri na Slovensku.

Oksanu zaujímajú utópie, úsilie človeka lietať. Stopuje ho od lietajúcich strojov starogréckeho filozofa Archytasa, ktorý vytvoril prvý robotizovaný lietajúci model v podobe holuba[2], cez túžbu Kazimíra Maleviča po letoch do vesmíru až po ukrajinský kozmizmus. Inšpirovaná Volodymyrom Tatlinom a jeho Letatlinom vytvorila objekt Lietajúci stroj (2024). Uvádza, že Tatlin usmrcoval holuby, aby študoval konštrukciu ich krídel, vychádzal z nej pri návrhu Letatlinu, čo možno vnímať aj ako alarmujúcu predzvesť totalitného režimu.[3] Je známe, že v mene ideálu, utópie, sú jej tvorcovia schopní aj hrozných činov. Sadovenko pracuje však aj so symbolom holubice mieru, ktorá je tiež svojím spôsobom utópiou.

V rámci maliarskeho cyklu Postpigeon history (2024) mapuje výskyt holubov naprieč dejinami umenia, v maľbe pracuje s mytologickými témami krídel, lietania ako symbolom slobody. Premaľovala napríklad mýtus o Daidalovi, ktorý vytvoril svojmu synovi krídla, ako aj príbeh o Chronovi (čas), ktorý ich chcel odňať Amorovi, a Venuši, ktorá mu ich chcela zviazať. Často zobrazovanou ikonografickou zápletkou je vzťah Venuše s Marsom, ktorí bývajú zobrazovaní s  holubmi hniezdiacimi v Marsovej helme, zatiaľ čo jej majiteľ trávi čas s Venušou, odtiaľ pochádza motív holubice ako symbolu mieru. Ďalším obľúbeným Oksaniným antickým motívom je Venušin voz ťahaný holubmi na oblohe. Holubmi z kresťanskej ikonografie sa však, ktovie prečo, Oksana veľmi nezaoberala. Sleduje však motívy holubov v mytologických výjavoch v dielach Raffaella, Jeana-Honorého Fragonarda či Françoisa Bouchera.

Oksana sa vo svojom holubom výskume zameriava aj na výskyt holubov v banálnych polozanedbaných mestských verejných priestoroch, ešte v Kyjive skúmala tieto ne-miesta prostredníctvom street-artových intervencií, umiestňovania kašírovaných holubov a maľby do mestského priestoru. K pohybu po námestiach a uliciach a ich rôznemu využívaniu sa viažu aj úvahy o slobode. Oksana obdivuje život pouličných holubov pre ich nespútanosť, voľnosť a schopnosť čeliť neistote. Holuby sú lietajúcimi potkanmi, tulákmi, bezdomovcami, a zároveň hrdinami každodenného prežívania. Na výstave v Galérii mesta Blanska Holubí spánek (20. 1. – 9. 3. 2024, kurátorka Jana Písaříková) sa Oksana Sadovenko sústredila na nočný odpočinok holubov, na motív holubníka-nocľahárne, bezpečného útočiska, kde holuby môžu v pokoji spať. Rozjímala nad záhadou: holubov je vo verejnom priestore veľmi veľa, ale nevieme, kde nocujú, kde spia. V jej prácach sa však objavuje i motív klietky s domestifikovanými holubmi, ktorým je dopriate pravidelné kŕmenie, avšak za cenu obmedzenia slobody. Fascinuje ju aj absurdita šľachtenia holubov, pri ktorom získavajú holuby síce úžasný extravagantný vzhľad, ale strácajú základné životné schopnosti, ako lietať, samostatne vychovať potomstvo, či dokonca bezproblémovo vidieť a dýchať, ako je to v prípade jakobínskych holubov s obrovskou kapucňou z peria.

Oksanino skúmanie holubov je inšpirované okrem výtvarných diel umelcov, ako Peter Bartoš, Stano Filko, Petra Feriancová, Anselm Kiefer či Roger Ballen, aj textami, napríklad románom Umberta Eca Ostrov včerajšieho dňa alebo Staying with the Trouble: Making Kin in the Chthulucene Donny Haraway. Spolu s ňou uvažuje nad tým, ako sa spolu s kolonizátormi holuby dostali do nových krajín a narúšali ich ekologickú rovnováhu, ako sa z divých holubov v prírode stali domáce zvieratá chované pre potešenie a ako sa potom opäť stali divými, ale inak, v mestskom priestore.

Praktická magisterská práca Intervencia do Pigeonlandu, ktorú nedávno obhájila na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (pod vedením Rastislava Sedlačíka) je komplexným projektom pozostávajúcim z malieb a performance vo verejnom priestore, ku ktorému sa chcela vzťahovať podobným spôsobom, ako sa k nemu vzťahujú holuby. Intervencia do Pigeonlandu sa odohrala 18. júna 2024 na Kamennom námestí v Bratislave – pred hotelom Kyjev a obchodným domom Prior. K tomuto priestoru má autorka osobitý vzťah, Kamenné námestie, počas socializmu Kyjevské, ju zaujíma i preto, že je symbolom sesterstva dvoch miest, Bratislavy a Kyjiva. I v Kyjive bol vybudovaný hotel Bratislava, ktorý je podľa Oksaniných slov v podobnom havarijnom stave ako náš hotel Kyjev.[4] Pri koncipovaní štruktúry Intervencie do Pigeonlandu sa inšpirovala systémom triád Petra Bartoša, kde mierkou je percepcia telesných rozmerov holubov z ich perspektívy, rozlišujúc tri kategórie: veľkosť tela holubov, rozmer tela človeka a kozmická veľkosť. Triáda sa preklopila i do trojuholníka, aj Kamenné námestie má tento tvar, a tiež symbolický základný kameň obchodného domu má pôdorys trojuholníka.

Intervencia do Pigeonlandu pozostávala z piatich situácií, ktoré zahŕňali prezentáciu holubích kostýmov, inštaláciu malieb na zemi, aby bolo na ne možné nazrieť z perspektívy letiaceho holuba, kŕmenie holubov, pokusný let v holubom kostýme, holubie spanie, vytvorenie miesta na spánok. Teoretická diplomová práca Manifest holubov (pod vedením Jána Kraloviča) je písaná v množnom čísle v prvej osobe, akoby sa nám holuby prihovárali, a to na spôsob manifestu, majúc predobraz v manifestoch ukrajinského umelca Kazimira Maleviča. Maľby Pigeonlandu sú (18. 6. – 19. 7.) vystavené na samostatnej výstave v bratislavskej Staromestskej galérii Zichy, ktorej kurátorkou je Simona Pallesichová.

[1] V texte pracujem s dvoma tvarmi mesta Kyjiv, keď píšem o ňom vo všeobecnosti uvádzam ho ako Kyjiv, tvar Kyjev používam, keď odkazujem na jeho názov používaný za socializmu, vypovedajúci o sovietizácii v našej krajine.

[2] Oksana Sadovenko, Manifest holubov. Diplomová práca, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, s. 12.

[3] Tamže, s. 10.

[4] Sesterstvo miest Kyjiv a Bratislava vzniklo v apríli 1969, rok po sovietskej invázii a po potlačení Pražskej jari, tamže, s. 7.

Find more stories

Features