Výstava Sapere Aude – Odvážiť sa vedieť v Stredoslovenskej galérii vznikla v kurátorskej koncepcii Ivany Moncoľovej na podnet Jána Triašku, vedúceho Katedry maľby Akadémie umení v Banskej Bystrici. Predstavuje výber prác dvadsiatich dvoch študentov a študentiek z Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, Katedry maľby Akadémie krásnych umení vo Varšave (Akademia Sztuk Pięknych w Warszawie, Poľsko), Katedry maľby Maďarskej univerzity výtvarných umení v Budapešti (Magyar Képzőművészeti Egyetem Budapest, Maďarsko) a Akadémie umení v Novom Sade (Akademija umetnosti Novi Sad, Srbsko).
Názov napovedá o odvahe tvoriť, hľadať nové výrazové prostriedky otvárajúce dialóg so sebou a so svetom. Výber diel v diferentných médiách, od klasickej maľby cez sochu a inštaláciu po digitálnu maľbu, podliehal dôslednému výskumu kurátorky, ktorá osobne navštívila jednotlivé univerzity, aby sa zoznámila s ich umeleckým prostredím a spoznala širšiu tvorbu študentov. Výskum prebiehal v rokoch 2022 – 2023, teda v covidovom a postcovidovom období, ktoré vo výraznej miere ovplyvnilo nastupujúcu generáciu. Výstava je do značnej miery reflexiou tohto špecifického obdobia, pričom je relevantnou sondou do mladého umenia v stredoeurópskom priestore. Vybrané krajiny sú poznačené podobnými spoločensko-politickými problémami; globalizácia, vplyv digitálnych médií a sociálnych sietí patria medzi určujúce faktory ich vývoja. Napriek tomu, alebo práve preto, vidieť v dielach akési „zvnútornenie“, veľkú mieru sebareflexie, ale aj istú odcudzenosť svetu a prenikavú túžbu po dotyku. Práve počas pandemického obdobia, ktoré nás nútilo uzavrieť sa v kruhu najbližších a v sebe samom, vyplávali na povrch problémy vzťahov v rodine, a zároveň nastúpila potreba uvažovania o krehkosti a smrteľnosti tela. Najmä obraz Postava na brehu rieky od výrazného poľského autora Jędrzeja Bieńka je esenciou tohto pocitu. V neposlednom rade je na výstave prítomná nostalgia prírodnej krajiny ako vyjadrenie k environmentálnej kríze, ktorá silne rezonuje v mladej generácii.
Výstava je rozdelená do viacerých celkov, ktoré vyplynuli zo zadefinovania podobných tendencií v tvorbe študentov a študentiek z odlišných univerzít: Autoportrétovanie / Vidieť seba-samých / Prezentácia vlastného JA; Krehkosť telesnosti a duše / Prelud zobrazenia; Les / strom / krajina / prírodný environment; Tváre a tvarovanie; Dlhé tiene / Osamotenie.
Práve posledná sekcia najvýraznejšie zachytáva atmosféru samoty. Na večerných a nočných výjavoch vidíme melancholické priestory a do seba uzavreté postavy. Zvieratá sa v kompozíciách objavujú ako prirodzená, a predsa prekvapivá súčasť života. Holuby na streche domu v maľbe Maje Salamończyk dotvárajú architektúru, a zároveň vizuálne komunikujú s postavou starca. Vyprázdnené ulice Alžbety Hrnčiarovej sú maliarskym prepisom fotografií, vznikajúcich počas osamelých prechádzok autorky, v ktorých sa blesk fotoaparátu odráža v očiach mačiek a psov s nejasnými kontúrami.
