Julian-Jakob Kneer by

by 22. 10. 2024

V Košickej Kunsthalle sa počas leta konala monumentálna výstava švajčiarskeho umelca Juliana-Jakoba Kneera, ktorá návštevníctvo uviedla do klaustrofobickej priepasti sveta autorovho alter ega, jeho umeleckej identity a performatívneho rozpadu. Kneer a kurátorské duo Pierre-Alexandre Mate-os a Charles Teyssou s galériou VUNU pripravili veľkolepú inštaláciu, ktorá svojím profesionálnym vizuálnym stvárnením nepopierateľne zanechala dojem. Avšak, išlo autorstvu iba o estetizáciu vo-yerizmu a exhibicionizmu umeleckého génia, alebo bolo cieľom výstavy reflektovať témy potešenia, viny a utrpenia inherentné v závislostiach?

Ústredným prvkom výstavy bola inštalácia s centrálnym veľkorozmerným premietacím plátnom, ku ktorému viedol vizuálny koridor vytvorený latexovými závesmi. V uzavretom priestore hotelovej izby vo finančnej štvrti New Yorku Kneer pod silikónovou maskou zachytáva špirálový zostup svojho ambivalentného narcistického alter ega. Pohybujúc sa v rámcoch hesla „Vows for Chastity“, ktoré vo svojom manifeste vyhlásili Lars von Trier a Thomas Vinterberg, sa autor na veľkorozmernej projekcii vytvorenej výhradne pre košické publikum zameral na svoju „hereckú“ rolu, príbeh a tému, vynecha-júc veľké efekty. Naopak, počas takmer hodiny, sa na videoprojekcii natočenej na iPhone rozvíja trojdňové sebadeštrukčné besnenie postavy v maske, ktoré pôsobí strašidelným a zároveň grotesk-ným dojmom. Hudba hrá dominantnú rolu, mash-upy rôznych žánrov atraktívne dopĺňajú obsah videa. Pomocou deepfake softvérov sa prihovárajú osobnosti ako Lana Del Rey, Andy Warhol či Marilyn Manson a dopĺňajú psychologický stav postavy na plátne.

Samotný priestor Kunstalle slúžil ako rozšírenie psychologického kontextu a vytvára tak Gesam-tkunstwerk. Na ľavej strane Kneer vystavuje portréty svojho alter ega na zrkadlách v štýle filmových plagátov, ktoré narúša agresívnymi sloganmi (BIG DICK ENERGY, MORAL MANIA), ktoré sa opa-kujú aj vo videu. Rozbité zrkadlá sú motívmi, ktoré zdôrazňujú aj rozbitie identity, krehkosť slávy a prepojenosť popkultúry s narcizmom. Na pravej strane je situovaná osamelá postava – figurína ob-lečená rovnako ako Kneer. Potreba admirácie, disociácia, depersonizácia, deštrukcia, eskapizmus, fragmentácia sú termíny, ktoré evokuje persóna za maskou. Táto postava performuje pre publikum, ktoré je spočiatku iba imaginárne, stáva sa však súčasťou procesu, od natáčania, až po samotnú prezentáciu. Výstava prináša desivú reflexiu modernej identity, narcizmu a sebadeštruktívnej príťaž-livosti slávy a dokazuje krehkosť identity vo svete posadnutom performaciou. Neprináša však ich kritiku, neodpovedá na kladené otázky, a to je pravdepodobne to, čo ma na výstave vyrušovalo naj-viac.

More stories by

Štefi Ďuricová