Martin Gerboc by Zora Rusinová

Už na úvod treba skonštatovať, že Martin Gerboc neúnavne boduje na kultúrnej scéne v susednom Česku. Len od začiatku tohto roku mal najprv samostatnú výstavu v Alšovej jihočeskej galérii v Hlubokej, potom sa predstavil po boku významných zahraničných umelcov na prestížnej skupinovej prehliadke „KAFKAESQUE“ v pražskom DOX, a teraz, paralelne s práve vychádzajúcou monografiou, otvoril aj samostatnú výstavu na všetkých troch podlažiach Špálovej galérie pod názvom Komedie (kurátor: Otto M. Urban). Neprekvapí, že výber z jeho obrazov, objektov a tapisérií je inscenovaný v priestore potiahnutom čiernymi plastovými fóliami s divadelno-reflektorickým osvetlením. Už samotný svet jeho diel stvárnený mixážou akrylu, oleja, pastelu, airbrushu na papieri aplikovanom na plátno či dosku je vždy už svojou podstatou dusivo teatrálnym javiskom, kam sa nahusto vtesnávajú absurdné podobenstvá a spletité alúzie na morálnu a etickú biedu dnešných dní. Ich temní hrdinovia existujú zvyčajne v bipolárnom vzťahu víťazov a obetí, týrajúcich a týraných, manipulujúcich a manipulovaných, tých „na pódiu a pod pódiom“. Vrátane vstupného objektu s proscéniom bábkového divadla dopĺňajú tieto košaté epické príbehy aj komornejšie autoportréty a zátišia, aby v zmesi komicko-humorného a tragického dopovedali rozmanité podoby ľudskej komédie prerastajúce často do exaltovanej skepsy a grotesknej irónie. Averzom útlaku, agresie a denunciácie človeka je tu individuálne zúfalstvo utápané v kŕčovitom „carpe diem“. Civiace polonahé postavy v maskách a v exhibujúcich pózach vsadené do rekvizít cirkusovej manéže, kabaretného pódia, kolotoča, baru či bordelu sa k sebe tisnú v tranze, alebo sa pod tlakom vybičovaných emócií oddávajú excesívnym zážitkom, aby vzápätí upadli do nemej apatie. Koža ich tiel pokrytá magickými znakmi a symbolmi vrátane zlovestných hákových krížov, akoby bola súčasťou ich vyzývavých kostýmov a švabachom písaných hesiel odkazujúcich na obdobie zrodu ideológie fašizmu v kontraste k menám kultúrnych osobností, ktoré mu vždy čelili. Veď toto stále prítomné zlo akoby dnes opäť začalo vybuchovať na rôznych miestach sveta. Aj tu dominuje Gerbocov anti-estetický koncept zobrazovania tienistých stránok ľudskej prirodzenosti viazaný najmä na kresbu a čiernobielu škálu. Napriek tomu, keď odchádzam, v žilách akoby sa mi usadili jedovaté tóny červenej, fialovej a zelenej, ktoré ju čoraz nástojčivejšie z príbehov jeho diel vytláčajú a posúvajú k drásavej maliarskej podobe.