Výstava Ceny Oskára Čepana 2024 Cez nekonečné momenty blednúcich snov ti noc o chvíľu predĺžim sa koná v Pistoriho paláci v Bratislave od 13. 12. 2024 do 28. 2. 2025. Laureátkami a laureátom ocenenia sú za rok 2024 Svetlana Fialová, Paula Malinowska, Tomáš Moravanský a Kvet Nguyen. Na samotnej výstave v Pistoriho paláci prezentovala svoje diela nakoniec však len trojica laureátok, po tom, čo v auguste 2024 prerušili organizátorky COČ 2024 s Tomášom Moravanským spoluprácu.
Už priamo pri vstupe do výstavy si môžeme všimnúť čisté línie a monochromatickosť, ktorú docielila architektúra vytvorená Jakubom Kopcom šikovne pracujúca s náročným priestorom Pistoriho paláca. Vyvýšená plošina nás víta už v prvej miestnosti, jej imerzívny charakter spája všetky tri vystavujúce autorky, no nie je natoľko dominantná, že by ich diela prekričala. Slúži skôr ako prerastený podstavec, na ktorom majú možnosť vyznieť. Platforma sprostredkúva pocit priamejšieho kontaktu vytvárajúc akúsi auru bezhraničnej prítomnosti. Tomuto pocitu napomáha aj práca so svetlom, tieňom a „zahmlenými“ oknami, cez ktoré denné svetlo skoro neprenikne.
Vchádzame do priestoru zinscenovaného dielom Kvet Nguyen Náchylní*é k snívaniu. Mäkkosť vankúšov rôznych tvarov nás láka nachvíľu spomaliť a započúvať sa do audia. To dovoľuje zablúdiť v ústrety svetu imaginácie, napĺňajúc ovzdušie silnými obsahmi našej súčasnosti, a cítiť všetko, čo s ňou prichádza. Rozprestreté umelé svetlá podčiarkujú kvalitu diela-environmentu, ktorý treba zažiť na vlastnej koži. Stačí len chvíľu zotrvať v objatí a človek okúsi stretnutia na viacerých úrovniach.
Prechodom k dielu Svetlany Fialovej prichádzame do kontrasituácie. V centre sa jasne nachádza objekt, „vieme“, kam smerovať pohľad, ako aj to, ako čítať to, čo vidíme pred sebou. Napriek tejto priamosti si Zvoliteľná kandidátka, tušová kresba umiestnená v akrylovom skle a oceľovej konštrukcii, ponecháva eleganciu a tajomno. Rozhodnosť v kresebnom geste a výpovedi o nerovnom postavení žien v patriarchálne nastavenej spoločnosti sa akoby odráža v celkovej realizácii diela. Jeho tichá prítomnosť rezonuje priestorom.
Posledný priestor, kde sa nachádza dielo Vetviace sa svetlo a záblesky úsvitu Pauly Malinowskej, je už ponechaný v úplnej tme. Osvetľuje ho len žiara projektovaného videa na stenu miestnosti. V precízne budovaných 3D animovaných makrozáberoch nám Paula Malinowska približuje špekulatívne úvahy o svetluškách a ich synchrónnom bytí. Miešaním odborných znalostí a ekofikcie s nami balansuje na hrane (ne)skutočného. Vo videu sa skĺbi hravosť obrazov s poetikou a vážnosťou obsahu, ktorý komunikuje. Autorka s jej vlastnou autenticitou skrz dielo upozorňuje na medzidruhové „nedorozumenia“, spytujúc sa na to, čo nám zostáva skryté.
