V bratislavskej Galérii Medium bola v januári otvorená výstava Doe vs. Siren: On Metabolization and Shapeshifting. Medzinárodný projekt situovala česko-slovenská kurátorská dvojica Doris Sisková a Václav Janoščík do všetkých častí galérie a prepojila v ňom autorstvo s viacmediálnymi prístupmi. Zásadnú súčasť výstavy však tvorilo diskurzívne rozvádzanie kontextu špecifických aspektov života a identít online, prostredníctvom príspevkov súčasnej mediálnej teórie a filozofie. Koľko reflexie majú témy technologického či rodového predátorstva, sebamonetizácie a toxicity v súčasnej kultúrnej sfére a je naše vnímanie pripravené vstrebávať myšlienky a odkazy prednášok spolu s umeleckými dielami?
Prostredie výstavy sa stalo akousi zónou podmanivo ružového, mäkkého, lesklého, mýtického, no rovnako deštruktívneho, temného, bojujúceho aj úzkostlivo reálneho. Samostatná miestnosť predstavila prednášku, venovanú afektívnym, psychologických aj mystických mechanizmom v organizmoch sietí v interpretácii Bogny Koinor. Prezentácia Alex Quicho priblížila v inej časti procesy v postplatformových štruktúrach a globálnych fenoménoch sebaexponovania alebo hier estetizácie a pozornosti, formujúce virtuálny diskurz, predovšetkým v ekosystémoch online dievčenských svetov.[1] Napätý „lovecký“ kontext záznamu v priestore doplnili kovové posedy Michala Godáka, čím formálne aj obsahovo rozvádzali vrstvy tém dohľadu či stratégie kontroly a úniku. Výstavu uzatváral prechod do imaginatívnejšej roviny v podaní videí Camille Wiesel a Junn Zhou. Ich poetický naratív však nepresiahol znepokojivú, žitú a mnohým známu realitu textu Nikoly Balberčákovej a Jakuba Pohlodka, ktorý ostal po jeho performatívnom uvedení príznačne prítomný počas celej výstavy v smartphonoch s možnosťou čítania scrollovaním.
Prostredníctvom zviditeľňovania dejov, ktoré sa netýkajú výhradne rodovo špecifikovaných entít alebo Dievčat, možno hľadať cesty prežitia v súčasnej spleti neistôt a systémov moci online aj offline. Kurátorský koncept pracujúci s viacerými formátmi umelecko-teoretických prístupov a s medziodborovými presahmi, rozvinutými v zine ďalších textov, sa tak stal momentom sprístupnenia znepokojivých tém, ale aj príležitosťou pre posilnenie hlasov, ktoré napriek zdanlivej milote a naivite prehovárajú stále silnejšími tónmi vratkej reality.
[1] Autorka v prednáške Pray Mode nadväzuje na koncept Girlstack a jej výskum v tejto oblasti, ktorý odkazuje aj k problematike pojmu Dievča. Viz web: amfq.xyz.