Kultúrna scéna mesta Prešov bola posledné dve desaťročia dominantne orientovaná na hudobnú a divadelnú produkciu zriaďovaných či nezriaďovaných inštitúcií. Individuality či kolektívy vizuálneho umenia fungovali paralelne v mediálne menej exponovaných formách v rámci štandardnej galerijnej prevádzky Šarišskej galérie (dnes Krajská galéria v Prešove) či združeniach Per Spectrum, Katedrum a i. v lokálnych kontextoch a výtlakoch. Najmä po roku 2000 edukačné zázemie v meste vychovávalo mladé autorstvo, ktoré našlo realizáciu mimo regiónu, a naspäť sa vracal len úzky segment, ktorý netvoril širšiu scénu vizuálneho umenia. Novú situáciu však tvorí najmladšia generácia ešte stále študentstva, združeného v projekte Ťažisko, ktorí na princípe seba-organizácie a DIY situácií prezentujú už po druhýkrát kolektívny výstavný formát, tentokrát v schátraných priestoroch meštianskeho domu č. 72 na Hlavnej ulici v Prešove. Kolektív Ťažiska vychádza z rámcov kultúrnej schémy artist-run organizovania, známej v iných mestách Slovenska (Košice – VUNU, Šopa; Bratislava – Photoport, Temporal Parapet, DKP; Banská Bystrica – Rozkvet a i.). Okrem tejto kolektívnej akcie prevádzkujú nezávislý galerijný priestor v bývalej kuchyni v rámci filozoficko-kultúrneho centra Čierny Most v Prešove.
Základné charakteristiky sa navonok javia obdobne – vymedzenie sa k uzatvorenému priestoru galérie, vystavovanie pre a zároveň proti grantovým schémam, zdieľaný model inštitucionálnej kritiky, rozsiahly generačný networking a komunitné stretávanie, tvorba nového, najmä najmladšieho publika s akcentom na občiansku angažovanosť a testovanie viditeľnosti v priestore. Výstavná dramaturgia prebehla formou opencallu s akcentom na súvisiace prvky kurátorskej praxe – výber, umožnenie, umiestnenie a rámcovanie, kde aplikujú princíp umelec kurátoruje iného umelca. Dnes už známy a akceptovaný typ hľadania pozícií na scéne a interpretačných kompetencií, spätých s nezriaďovanou kultúrou, je generačne zrozumiteľný a obnoviteľný a predstavuje aj v Prešove príklad dobrej praxe. Tieto prepojenia artefaktov, procesov, personalít, kontextov lokálu, diskurzov do ďalšieho formovania novej teorémy sú stále vitálne a vymedzujú sa voči monetizácii a s ňou často spojenou stratou individuality ďalšieho rozvoja.
Početné autorstvo výstavy Z kola von ide naprieč celým spektrom médií – od maľby, objektu, grafiky, textilných inštalácií až po performance. Cielene identifikovaný nevýstavný priestor s chátrajúcimi a rozpadnutými prvkami pred rekonštrukciou je vizuálnou kulisou, do ktorej kurátorstvo intuitívne umiestnilo diela ako spoločný kolektívny environment. Individuálne kvality sú v dialógu vzájomných vzťahov a umiestnení, upozaďujú jednotlivosti a sústreďujú pozornosť diváctva na celkové estetické pôsobenie a pohyb v priestore. Písať podrobnú charakteristiku sa tu javí ako ísť proti zámeru kolektívneho gesta iniciatívy, review tak uzatvára konštatovanie o dobrej správe z tretieho najväčšieho mesta Slovenska. O znovuobjavovaní potenciálu lokálnej umeleckej praxe a stále sa obnovujúcej radosti z tvorby najmladšej generácie, ktorá už svojou prítomnosťou odpovedá marazmu súčasnej slovenskej kultúrnej a politickej reprezentácie.
autorstvo: Evan Atkins, Ema Cintulová, Nina Böttcherová, Adam Civín, Hannah Maria Clancy, Amálie Dudová, Alex Duleba, Daniel Foltín, Natálie Gregorová, Samuel Gróf, Viktor Hajnal & Alma Sven, Jana Hatalová, Leander Hoffman, Gréta Fedora Homzová, Cyril Jakubička, Oskar Kamenec (Projekt 269), Mikuláš Karban, Rebeka Kmeťová, Nina Kolcun, Dávid Kravčík, Adam Križovenský, Elkin Kutluer, Daniel Lipka, Radim Lohoňka, Patrik Lukacs, Jonáš Mačinga, Alica Maletičová, Ema Mihálová, Agáta Kertész & Richard Hronský, Jakub Mlynarčík, Katarína Mullerová, Pavel Petřík, Aleš Porubský, Laura Pospíšilová, Alexandra Pradidová, Hugo Raýman, Daniel Rázus, Kimi Salamonová, Viola Starzyková, Johan Strachan, Ema Šimová, Salomé Tissot, Andrea Tomková, Ema Vaňová, Nicholas Wintzler, Julia Woźniak, Gregor Zimmerman, Viera Zubalová