Simona Janišová: Ako hodnotíš cestu, ktorú má doteraz za sebou BADW?
Ľubica Hustá: Keď sme BADW zakladali so Sylviou Jokelovou, naša predstava bola menej ambiciózna, začínali sme maličkým mestským „festivalíkom“. Ale samozrejme, že sme pred očami mali všetky festivaly, ktoré sme poznali zo zahraničia, a do istej miery sme mali predstavu, kam budeme smerovať. Bratislava však predsa len nie je metropola v zmysle Prahy, Budapešti, Viedne a Milána, tak už vtedy sme sa snažili všetko napasovať do formátu menšieho mesta.
.png)
SJ: Ako prípadná vystavujúca od účasti na BADW očakávam, že prinesie mojej práci pozornosť širokej verejnosti, kontakty a hlavne pracovné príležitosti/objednávky. Má toto byť jeden z cieľov BADW? Nie sú podľa teba moje očakávania (vzhľadom na slovenský trh) naivné? Alebo: čo je cieľom akcie, akou je BADW?
ĽH: Určite to patrí medzi naše ciele. Široká verejnosť nie je problém, ani záujem médií. Nie úplne ideálna je však spolupráca s biznis a výrobnou sférou. Dizajnová scéna – čo sa týka dizajnérov a študentov dizajnu – je pomerne bohatá a košatá. No druhá strana je dosť limitovaná – to vieš aj ty – prepojenie dizajnu s výrobou je na Slovensku dosť marginálne. Sú to skôr unikátne príklady, keď sa toto prepojenie podarí. My sme síce na Slovensku nikdy neboli výrobná, produktová veľmoc, ale teraz sme čím ďalej, tým viac len montážnou linkou… Mám pocit, že to hapruje hlavne v odvahe majiteľov a marketingových pracovníkov. Mali sme tu veľké značky, ktoré fungovali mnoho rokov, a mali sme tu aj zručných remeselníkov v tradičných odvetviach ako sklo, textil, drevovýroba, kovový riad. Stále verím, že táto zručnosť aj schopnosť tu niekde je. Moja skúsenosť je, že sa naši predajcovia ani výrobcovia nemajú chuť prezentovať. Predajcov zaujíma len to, či prídu architekti, a výrobcovia stále veľmi vlažne pristupujú k nejakým novinkám. Stačia im vybehané koľaje. Každý rok sa ich snažíme presviedčať… Mrzí ma to, ale aby sa mohli veci pohnúť, chce to vzájomnú podporu… Stačí sa pozrieť do Čiech, čo sa tam za pár rokov vo výrobe podarilo. Keď idete na svetové dizajnové výstavy, Česi sú všade. A všetci hovoria, že to naštartoval Designblok. V tomto smere chystáme niečo nové do budúceho roka. Stále veríme, že môžeme spolu vytvoriť lepšiu platformu, kde by fungovala väčšia symbióza a malo by to reálny dopad aj na vzájomnú interaktivitu – chceme dostať dobré dizajnérske návrhy do výroby.
SJ: Toto bol už 7. ročník festivalu. Vieš už na základe skúseností hovoriť o špecifickom charaktere slovenskej dizajnérskej tvorby? Myslíš, že sa nejako výrazne odlišuje napríklad od tvorby vo zvyšku Európy?
ĽH: Z toho, čo sledujem, tak slovenský dizajn má jednoznačne „šťavu“, veci sú výrazne
Pohľad do výstavy Trópy každodennosti / foto: Juraj Starovecký.
Inštalácia Dany Tomečkovej Z cukru / foto: Juraj Starovecký.
Silvia Lovasová / Ceny Design Week Awards / foto: Eva Benková.
Simona Janišová
