Výstava Spleen & ideal (kategorizácia extáz), v súčasnosti nainštalovaná v priestoroch Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, je predstavením diel piatich výrazných osobností súčasnej mladej maľby z Čiech a zo Slovenska. Koncepcia výstavy, ktorej autorom a zároveň jedným z vystavujúcich umelcov je Martin Gerboc, sa nezakladá na tematickom výbere či usporiadaní diel, no funguje ako “salón”, prehliadka prác jednotlivých maliarov. Kombinácia mien ako Josef Bolf, Veronika Drahotová, Jakub Hošek a Erik Šille je však samo o sebe istou zárukou kvality výstavného projektu. Maľba, ako sa zdá, je v súčasnosti na jednom zo svojich vrcholov v rámci Českého i Slovenského umenia. Nie je iba introspektívnou formou umeleckého vyjadrenia, kódujúcou len subjektívne prežívanie autora, no suverénne reaguje na reálie súčasného sveta a stáva sa jej autonómnym “hovorcom” bez straty vlastného jazyka. V tomto bode sa dá hľadať aj spoločný menovateľ tvorby vystavených umelcov.
Zrejme nie je náhodou, že na výstave v Banskej Bystrici kvantitou dominujú diela Martina Gerboca. Vo svojich obrazoch nachádzajúcich sa na pomedzí maľby a grafiky, kolážovito zazn amenáva fenomény súčasnej spoločnosti vrátane jej subkultúr. V typickom červenom svetle pokleslého sveta kombinuje výjavy fetišistických praktík a náboženských rituálov s vlastnými textovými komentármi, odkazmi na literárne, náboženské či filozo.fické pramene, vo forme blízkej komixu alebo ilustrácii. Jakub Hošek je jedným z tých umelcov, ktorí sú prostredníctvom svojej tvorby schopní vyvolať dokonalú ilúziu vlastného sveta, tak, že sme nútení ho obdivovať už len pre jeho samotnú existenciu. Do svojej surreálnej personifikovanej obrazovej krajiny organicky napája kaligrafický text ako hlavný prvok komunikácie s divákom. Obrazy Erika Šilleho sú väčšinou kompozíciami vytvárajúcimi ironické príbehové celky reflektujúce aktuálne javy súčasnosti. Vizuálne kvality jeho malieb blízke počítačovej grafike, reklamnej estetike a pop-kultúre dopĺňajú autentické maliarske vstupy a deformácie.
Výstava zahŕňa aj najnovšie z jeho prác, kde sa jeho umelecký rukopis dostáva do novej (alebo znovuobjavenej) polohy uvoľnenej, až detsky úprimnej hry s možnosťami maľby a komponovania významových prvkov obrazu. Podobne blízko estetickým kvalitám masovej kultúry má vo svojej tvorbe Veronika Drahotová. Jej cesta je však odlišná – vo svojich maľbách nerozpráva ucelené príbehy, ale skôr upozorňuje na absurditu vzájomných vzťahov jednotlivých monumentalizovaných detailov. Spleen ako životný pocit najviac rezonuje v tvorbe Josefa Bolfa. Jeho dojímavé, na pohľad infantilné výjavy osamotených, bezbranných postavičiek s upretým pohľadom žmurkacej bábiky pôsobia ako zosobnenie nostalgie, chaosu a neistoty človeka strateného v dave.
Výstava pod kurátorským vedením Beaty Jablonskej začala svoje “turné” v Galérii Brno a po Banskej Bystrici budú jej ďalšími zastávkami bratislavská galéria Bastart, galéria V. Löfflera v Košiciach a nakoniec Karlín Studios v Prahe.