Otvorením galérie Open Space na začiatku roku 2008 (pod vedením Gülsen Bal) zaznamenala viedenská výtvarná scéna po období dlhšej stagnácie výrazné oživenie. Hoci rozmermi nie veľký priestor, predstavuje Open Space so svojou koncepciou project spaceu protiklad k viedenským komerčným galériám a poskytuje priestor pre umeleckú reflexiu transformácie spoločenskej a politickej situácie Európy. Otvorenosť priestoru rezonuje i v zmiešanom programe, ktorého kurátorkou nie je iba samotná Gulsen Bal, ale i hosťujúci kurátori so svojimi vlastnými projektami. Ostatným hosťujúcim projektom bola výstava Interface, pod kurátorským vedením Juraja Čarného. Koncepcia výstavy naráža na dočasné stupne vnímania, týkajúce sa nielen priestoru a politiky, ale v tomto prípade predovšetkým náboženstva. Interface – rozhranie, ako počítačová obrazovka alebo umelecká platforma odkazuje k symbolickému znázorneniu umenia prostredníctvom určitých kódov správania sa a odievania. Exemplárnym dielom zaoberajúcim sa všadeprítomnosťou náboženských symbolov a prienikom sekulárnych spôsobov znázorňovania je video Rhythm od Vladimira Nikolića. Video zachytáva päticu ľudí zoradených v jednej línii, ktorí sa za sprievodu techno hudby prežehnávajú. Čo sa na začiatku javí ako synchronizované vystúpenie, postupom času vypadáva z rytmu a nastoľuje otázky týkajúce sa zmyslu náboženských znakov ako prežitých spôsobov ritualizácie. V čase, keď katolícka cirkev stráca svoje ríty a prívržencov, dosahuje islamský svet svoj vrchol a zdá sa, že sa stáva fundamentalistickým univerzom, ktoré je pevne zakotvené v oblasti vizuálneho zobrazovania za účelom podporiť náboženskú identitu.
Parafráza a zároveň zrovnoprávňovanie významu jednotlivých náboženstiev je jedným z podstatných prvkov videa Bird Prayers od Arya Pandjalu a Sary Nuytemans. Štyria muži v béžových odevoch majú na hlavách vo forme masiek umiestnené architektonické modely zobrazujúce náboženské stavby jednotlivých svetových náboženstiev. Rozdielnosť dokumentovaná architektúrami na mužských hlavách je eliminovaná vďaka ich jednosmernému pohľadu. Preto, keď sú náboženské gestá a pózy skúmané podľa ich skutočného významu, je zameniteľnosť rítov a vizuálnych znakov evidentná. Komercionalizácia náboženstva používa tieto ríty a vnáša ich do prostredia rôznych počítačových hier a pseudo-náboženských internetových stránok. Online platforma figuruje v diele Lukáša Lányiho, ktorý prostredníctvom maľby prepísal počítačové užívateľské prostredie na plátno. Pilátova otázka, čo urobiť s Ježišom umožňuje aj tu iba jednu odpoveď: „Ukrižuj ho!“. Čo je rovnako iba jediná možnosť, na ktorú sa dá kliknúť kurzorom. Lányi tu poukazuje na nedostatok alternatívnych náboženských volieb v prípade, keď sa veci a problémy nedajú posudzovať iba na základe čierno-bieleho pohľadu.
Predstavené umelecké výpovede demonštrujú, ako globálne záujmy prenikajú do všetkých oblastí nášho života a ako sa umelci môžu stať hovorcami problémov, ktoré je potrebné kvôli zvyšujúcemu sa nedostatku sily jednotlivca pohlteného v sfére masovej konzumpcie potrebné silnejšie artikulovať.
Walter Seidl
Arya Pandjalu / Sara Nuytemans: Bird Prayer, videoinštalácia, 2007, foto: archív SPACE.