Výstavný projekt Slovenskej národnej galérie približuje prostredníctvom dokumentárnej fotografie život na Slovensku v rokoch 1969 až 1989. Od nástupu normalizácie – opätovného pritvrdenia politického režimu po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 – až po udalosti nežnej revolúcie v novembri 1989. Výstava koncipovaná do pätnástich celkov predstavuje život s jeho sociálnymi vzťahmi, tradíciami, voľnočasovými aktivitami, oslavami, chorobami v rámci socialistického Slovenska v dokumentárnej fotografii. Textovo jednotlivé celky výstavy (Obrazy starého sveta, Verejné rituály / výročný kalendár, 1. Máj – človek podtribúnový, Sociálne telo, Vizuálna soc-kultúra, Obchodná ulica, Socialistický konzum, Budovanie a jeho dôsledky, Dosť dobrí chlapi, Panelová normalizácia, Súkromie, Mládež, Odložení ľudia / povedz mi zlá nemoc, Sociografickýportrét,Otváranie železnej opony) komentuje v katalógu Petra Hanáková, ktorá veľmi vecne uvádza diváka do nie ešte celkom zabudnutej problematiky nedávnej doby. Hanáková pragmaticky hodnotí pozitíva a negatíva danej doby, ale iba v momentoch, ktoré sa vzťahujú k fotografickým témam na výstave – od socialistického konzumu, ktorý nás (napočudovanie ešte aj mňa) nútil stáť na mandarínky v dvojhodinovom rade až k porovnaniu súčasného nakupovania nepotrebných vecí, od socialistického vizuálu budovateľských výkladov v obchodoch na Obchodnej ulici v Bratislave, až po skúmanie, kam by historicky mohlo siahať adorovanie objektov svetskej zbožnosti: hviezd, kosákov, kladív. Autorka „povestný socík“ a jeho „folklór“ neadoruje ani nezatracuje, skôr komentuje to, čo dnešná generácia rýchlo zabúda a zjednodušene zatracuje alebo staršia generácia nostalgicky zvelebuje.
Selekcia fotografií, ktorú na výstave môžeme vidieť je sumou, ktorú z daného obdobia nazbierali do svojich fotoarchívov fotografickí amatéri združení okolo fotoklubov, amatéri, ktorí sa neskôr sprofesionalizovali, či profesionáli (tí sú však zastúpení v menšej miere). To, prečo sa viac amatérov, samozrejme celkom prirodzene, venuje realistickému dokumentu, vysvetľuje vo svojom texte v katalógu Aurel Hrabušický. Selekcia fotografií pre výstavu bola zároveň aj výskumom. Prehŕňanie sa veľkými fotografickými archívmi a následná analýza zobrazovaného bezpochyby vedie ku kritickému mysleniu a revízii vtedajšej doby vo vzťahu k súčasnosti. Treba pripomenúť, že v taktomto procese obaja kurátori nie sú na Slovensku osamotení – obdobnému výskumu sa vo svojich projektoch venuje aj fotografka Lucia Nimcová, ktorá s podobým projektom vyhrala Cenu Oskára Čepana 2007. Jej doterajšia individuálna práca objavila aj pre výstavu Stratený čas? niekoľko fotografov – amatérov z východného Slovenska.
Čítanie výstavy má pre diváka silný individuálny charakter a je veľmi ťažké ho paušalizovať. Jeden starší Američan mi povedal, že konečne si naozaj dokáže podľa výstavy predstaviť, ako sme tu žili.
Výstava sa dá čítať ako výzva a podpora obdobne zmýšľajúcim kultúrnym a historickým aktivitám. Ale aj ako konečne čerstvé vysporiadanie sa s problematickým obdobím formou, ktorá má dokumentárny, vizuálny, historický charakter. Rozhodne nie je druhom ostalgie ani holdom „socíkovským“ hodnotám. Najchvályhodnejšie na tom je, že výstava je zaštítená štátnou inštitúciou – Slovenskou národnou galériou.
Na to, že ide o polemickú výstavu, poukazuje aj jej samotný názov. Otázkou je, či obdobie počas dvadsiatich rokov (teraz zhruba jedna tretina ľudského života) bolo pre nás strateným časom, alebo či táto výstava a publikácia je určitým dobiehaním revízie súčasných dejín, proustovským hľadaním strateného času a či skôr hľadaním strateného raja.
Stratený čas? Slovensko 1969 – 1989 v dokumentárnej fotografii, Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, 30. 10. – 2. 3. 2008. Kurátori výstavy a autori textov v katalógu: Petra Hanáková, Aurel Hrabušický.
Ivana Moncoľová je kurátorka a kritička umenia, žije a pôsobí v Bratislave.
Stano Pekár: Dievčatá od Rudavy, 1976, fotografia;
Peter Procházka: Malá speváčka (Darinka), 1981, fotografia;
Ivan Bogdan: Portréty z 1. mája, 1978, fotografia.Foto:archívSlovenskej Národnej Galérie.