V bratislavskej galérii Bastart sa predstavil najnovšou sériou objektov Marek Kvetán (1976, Bratislava) – výrazná postava slovenskej výtvarnej scény nastupujúcej generácie po roku 2000. Po predošlej etape predovšetkým digitálnych manipulácií v podobe printov, kompresii, transferu textových súborov do obrazového jazyka a najsilnejšej lekcii vymazávania, sa Kvetán oblúkom vracia k objektu – k jednoduchej skratke, rázne formulovanej myšlienke a pevne postavenej forme. Po období rezov a nekompromisných vymazaní v dematerializovanej zóne (v úlohe povestnej „eraserhead“) teraz uprednostňuje pridávanie a zapĺňanie priestoru, inverznú hru významov a poetiku hmotného objektu. Za zvinutý zvukovo-svetelný objekt Koberec (2008) sa práve stal posledným laureátom Ceny 333 Národnej galérie v Prahe.
Spoločným menovateľom predstavenej kolekcie objektov je ich spojenie s privátnou sférou, s každodenným bývaním a „zabývaním“ priestoru malými príbehmi. Kvetán s istou dávkou zhovievavej kritiky a s nadhľadom „chytrolína“ brilantne reflektuje meštiacky „vkusonaftalín“. Hneď v prvej miestnosti nás víta monumentálny stĺp z naukladaných porcelánových tanierov (Taniere, 2009), ďalej nasleduje dole parohami zavesený vypchatý jeleň (Trofej, 2009) a ostré laserové „vypálenie“ plagátu Ramba do dverí, či ornamentov a komixových figúrok dodrevotriesky a polystyrénu (Hobby, 2009). Načrtnutú atmosféru dokresľuje sadrový odliatok staršej zabudnutej elektroinštalácie na poličke (Transfer, 2000), či nenápadný cintorín múch na stropnom neónovom kryte v tvare slova PEACE. Túto „archeologickú“ sondu domácnosti podporujú dve sociálno-politické situácie: žltá plastová miska, naplnená imitáciou drahej bižutérie v hodnote minimálnej mzdy ako plný žobrácky klobúčik (295.50) a obrazy obrátené k stene s blindrámami v tvare zástav európskych krajín ako metafora súčasnej politickej krajinomaľby (Blindsystem, 2007).
Výstavu vhodne dopĺňa videoprojekcia Miry Gáberovej (1979), ktorá prináša pre ňu charakteristické, trochu romantické, zasnené video o telesnosti, nevinnosti, čistote a špine našich čias, lezúcich nám až do postele (The Portrait of a Lady, 2009, 5 min.).
Škoda len, že ide o poslednú výstavu v tomto zabehnutom výstavnom priestore. Parafrázujúc Rambové hrdinské slová, pre Marka Kvetána stále platí: „No man, no bastart time can stop him…“, o čom podal jasný dôkaz.
Marek Kvetán, Taniere, 2009, foto: archív autora.
Vladimír Beskid
