Projekt Od sadry k žuvačke predstavil autorské techniky a stratégie v slovenskom výtvarnom umení od druhej polovice 20. storočia v konfrontácii s dielami autorov z českej scény. Divákovi ponúkol obsažný pohľad na toto obdobie a množstvo dnes už emblematických diel.
Kurátorka Barbora Geržová si vopred zadefinovala formy prezentovaných techník, alebo vybrala práce na základe už existujúcich (slovníkových) definícií. Výstavu teda nepostavila na komplikovanejšom tematickom konštrukte, ktorý si vyžaduje osobitejšie formy výskumu. Vo zvolenej koncepcii bolo najdôležitejšie siahnuť po relevantných autoroch a dielach, čo kurátorke s jej skúsenosťami nerobilo problém. Keďže v sledovanom období existuje veľké množstvo individuálnych výtvarných prístupov, ktoré sa označujú ako autorské techniky, ich prezentácia bez požadovanej štruktúry mohla spôsobiť ťažšiu čitateľnosť výstavy. Barbora Geržová sa tomu vyhla vytvorením tematických okruhov (napr.: Stopy a odtlačky, Autorské podoby papiera, Atypický materiál), ktoré jednotlivé stratégie zjednocovali a uľahčovali tak orientáciu.
Projekt položil otázku, čo možno pokladať za autorskú techniku, aké sú jej definície, keď sa hranice výtvarných štýlov práve od 60. rokov nenávratne znejasnili, do akej miery je v čase intermediálnych presahov vnímanie prejavu autora cez túto optiku dôležité. Včlenenie novších diel s hmatateľným určením autorskej techniky napr. škrupinovej sochy M. Gabriela, Participov– malieb sprejom T. Vaněka, fosforovej maľby L. Čarného, luminiscenčného objektu M. Sedláka však vytvorilo zaujímavé
prepojenie aktuálnych autorských techník so staršími. Ready-made bol jedným z tematických okruhov a pri nastavenom uhle pohľadu sa tiež dal vnímať ako autorská stratégia.
Výstava prezentovala plejádu rozličných autorských techník – od dnes už tradičných, prenesených z avantgárd 20. storočia (koláž, frotáž), až po experimenty výtvarníkov objavené v druhej polovici 20. storočia (al-chymáž, froasáž, roláž, muchláž, ručne vyrábaný papier a ďalšie). Hoci sa realizácia výstavy nevyhla prvkom didaktickosti, deklarovala precízny spôsob myslenia kurátorky. Navyše, uplatnenie tohto metodického postupu mohlo priniesť najmä laickému divákovi mnoho zaujímavých pohľadov na umenie daného obdobia.
Michal Gabriel, Zo série Smečka, 2003, polyesterová živica a orechové škrupinky, výška 60 cm, foto: Róbert Balko.
Mira Putišová