Pre svoju dvojitú výstavu Huang Yong Ping eklekticky spojil mýty z radikálne odlišných kultúr. V konfrontácii Východu a Západu, ľudí a zvierat, náboženstva a politiky, umenia a života, vzniku a zániku ho inšpirovalo náboženstvo i filozofia vytvoril alegóriu našej doby.
Umelcova verzia biblického príbehu o Potope a Noemovej Arche (2009) je vystavená v kaplnke l’École Nationale Supérieure des Beaux-Arts, v kresťanskom priestore s kópiami vrcholných diel talianskej renesancie. Vo vnútri veľkej čínskej papierovej lode sampan zhromaždi páry vypchatých zvierat rôznych druhov. Huang Yong Pingove zobrazenie tohto biblického výjavu nie je celkom identické s textom, potvrdzuje skôr permanentnú prítomnosť násilia. V dobe environmentálnych konsenzov sa Huang Yong Ping rozhodol oddeliť potopu/archu a poukázať na hrozivo blízku záhubu zapríčinenú jej vlastnými obeťami. Nebezpečenstvo prichádza zvnútra, tak ako v prípade Théâtre du Monde. Dielo umiestnené pred kópiou Michelangelovho Posledného súdu je akýmsi zrkadlom: „Buď sa zviera stane človekom, alebo sa človek stane zvieraťom, “hovorí sám umelec. V galérii Kamel Mennour jeho dielo Caverne (2009) ako veľká skala upcháva celý priestor. Aby sa divák dostal do ďalšej miestnosti a cez dieru v stene si pozrel jej vnútro, musí najprv obísť túto prekážku. Nájde tu oproti sebe sediace postavy pozerajúce sa smerom ku vchodu do jaskyne, ktoré na pozadí čarovnej lampy vrhajú tiene v tvare netopierov. V čase obrazoborectva sú budhistickí mnísi a prívrženci Talibanu väzňami tejto neoplatónskej jaskyne. Huang Yong Ping pozýva diváka do sveta mimo posadnutosti súčasnou krízou a podčiarkuje rozkol medzi snom a skutočnosťou. Jeho dielo je citlivou kritikou našich názorov.
Huang Yong Ping, Archa, 2009, drevo, papier a vypchaté zvieratá, 18×4×8 m. Pohľad do inštalácie výstavy v Chapelle des Petits-Augustins, École Nationale Supérieure des Beaux-Artes. S láskavým povolením umelca a Kamel Mennour, Paríž, foto: Marc Domage.
Pascal Beausse
