.png)
Catarina Simão (1972) lisabonská umelkyňa a – ako sama uvádza – nezávislá výskumníčka, prezentuje v priestoroch bratislavského tranzit.sk projekt Uhuru (swahilsky Sloboda). Jeho jadrom sú dve videá MUEDA 1979 (11’, 2013) a Effects of Wording (30’, 2014), ku ktorým autorka pridáva niekoľko s nimi súvisiacich materiálov, hlavne fotografie a knihu 17 Introductions for the Mozambique Institute (2014). Navyše, v súvislosti s výstavou, ktorej kurátorom je Daniel Grúň, vyšla v spolupráci tranzit. sk a vydavateľstva APART Label rovnomenná kniha. Publikácia dopĺňa projekt o ďalšie materiály a vizuálne nadväzuje na už tradične veľmi čistú a premyslenú inštaláciu.
Prvé z videí je vytvorené z materiálu mozambického filmu Mueda, Memória e Massacre (1979), v ktorom sa využitím neprofesionálnych hercov „kolektívne“ pripomínajú udalosti okolo masakru (16. júna 1960), ktorý bol jednou z rozbušiek vedúcich k národnooslobodzovaciemu boju. Druhé video je venované vzdelávaciemu projektu Mozambického inštitútu (nevojenskej časti gerilovej organizácie Mozambického oslobodzovacieho frontu, FRELIMO), zameraného na mozambických utečencov v Tanzánii. Obe diela pracujú aj v našich končinách populárnou metódou „archívnej archeológie“, tu hlavne archeológie filmového obrazu. Obe odkazujú k obdobiu portugalskej diktatúry, a najmä k posledným fázam jej juhoafrického kolonializmu. Obe využívajú pôvodný materiál silne zaťažený dobovou ideológiou a istou prirodzenou „vzdelávacou“ naivitou, a obe akcentujú ich nové vrstvy „čítania“ či prerozprávania. A práve tu je silná stránka celého projektu, ktorý sa stáva zaujímavým aj pre stredoeurópskeho diváka. Aj naším teritóriom sa prehnali rôzne ideológie, ktorých stopy možno nájsť nielen v archívoch. Stopy, ktoré stále silne formujú našu prítomnosť. A aj naše filmové archívy sú plné vhodného materiálu: počnúc napríklad protektorátnymi komédiami a týždenníkmi Nástup vojnového slovenského štátu.
Hoci je projekt Catariny Simão len ťažšie zrozumiteľný pre diváka, ktorý sa dopredu ne- zoznámi so všetkými relevantnými historickými súvislosťami, je to práve ten typ „tranzitovského“ projektu, ktorý vytyčuje a skúma hranice možností umeleckého žánru, ktorý by mohol, a azda i mal, nájsť naplnenie aj našim kontextom.
Catarina Simão Tabuľa s genealógiou, anatómiou , 2015 foto: Adam Šakový
Damas Gruska