.png)
Čorejovej projekt Strom života vystavený v priestoroch bratislavskej galérie Čin Čin by sa dal definovať aj ako posledné zastavenie Krízovej cesty. Výstava Márie Čorejovej s takýmto názvom sa konala v októbri minulého roku v priestoroch prezidentského salónika na Hlavnej stanici v Bratislave. Autorka sa vo svojej tvorbe posúva ďalej. Séria diel Krízová cesta narábala so stereotypmi vizuálnych náboženských symbolov a významov (prioritne kresťanských a islamských), takže prostredníctvom nečakaných detailov zmenila zaužívané schémy a vytvorila ambivalentné obsahy. V najnovšej sérii čiernobielych kresieb pokračuje vo svojej „grafickej trajektórii“ línií, pričom neustále redefinuje význam vypovedaných ideí. Čorejová nám sprostredkúva cestu symbolickou krajinou Stromu života, ktorá je akoby vystrihnutá z odborných skrípt geológie. Je totiž plná zlomov, trhlín, vrásnenia a kontrastov. Názov kolekcie Strom života nesie určitú absurditu a iróniu. Na jednej strane je to mystický koncept, metafora pre spoločný pôvod a motív vo viacerých náboženstvách a filozofiách. Na strane druhej je to strom uprostred rajskej záhrady. Možno autorka ponúka svoje diela návštevníkom výstavy ako zakázané „ovocie poznania“. Predostiera svoj pohľad na aktuálne spoločenské témy, vrátane zmyslu a významu cirkví v 21. storočí. Pýta sa, či naozaj vyspelý a vzdelaný človek súčasnosti ešte stále potrebuje k normálnemu životu „barličky“ v podobe vieroúk cirkví. Odpoveď si musí každý recipient nájsť sám. Vystavené diela najnovšej tvorby Márie Čorejovej sú štylizované ukážky teórie platňovej tektoniky evokujúce neživú prírodu (miestami náznakovo aj stromy) v procese svojho vzniku. V Čorejovej tvorbe sa tak premieta bipolarita života na zemi v podobe „organiky“ a „anorganiky“ i otázka existencie či neexistencie (Boha). Strom života má tiež snahu poukázať na odkazy symbolizmu, „temné prúdy“ oficiálneho umeleckého zobrazenia. Aj samotná inštalácia diel pod kuratelou Zuzany Duchovej sa vymyká zaužívaným schémam prezentácie v jednej rovine. Diela sú akoby náhodne porozmiestňované po stenách, podvedome tak poukazujú na nevyspytateľnosť života, kde „mapy a kompasy“ nemusia priviesť človeka k vytúženému cieľu.
Mária Čorejová Iné kontexty, iné postoje II 2014, tuš na papieri, foto: archív autorky.
Andrej Jaroš