.png)
.png)
V galérii Artotéka prebehla v dňoch 12. 12. 2014 – 23. 1. 2015 výstava Petra Barényiho (1978). Miesto galérie, ktorá je súčasťou Mestskej knižnice v Bratislave, bolo pre výstavný projekt kurátorky Silvie L. Čúzyovej podstatným, podobu inštalácie podmieňujúcim limitom. Autor si k výstave zvolil náročnú tému, ktorej sa kontinuálne venuje už od roku 2005 – smrť vlastnej matky. Dokázal sa zbaviť patetickosti a intenzita zážitku bola sprostredkovaná cez čiastočne desubjektizované výpovede.
Ústredná časť výstavy zachytávajúca zvukové záznamy troch výpovedí prebiehala v priestore hudobnej študovne, priestore bežnej knižničnej prevádzky. „Trilógia“ pozostáva z nahrávok Strach v očiach, v ktorej autor spomína na posledné chvíle so svojou mamou. V druhej Posmrtné zmeny necháva prehovoriť doktorku patológie, ktorá podrobne popisuje posmrtné zmeny v ľudskom tele. Tretí zvukový záznam Učenie o smrti a posmrtnom živote je nájdenou nahrávkou, ktorú autorovi zanechala mama ako formu správy. Zachytáva rozhlasovú nahrávku predstaviteľov rozličných kresťanských konfesií k téme smrti a posmrtného života. Nahrávky vytvárajú komplexný pohľad na smrť – subjektívny a emočne výrazne zaťažený, vecný a medicínsky, a napokon pohľad interpretujúci smrť ako „prechod“ a odkazujúci k transcendentnému. Autor do téz a myšlienok, ktoré nahrávky obsahujú, priamo nezasahuje, čím určuje skôr rámec ako samotné znenie výpovede.
Priestor galérie je ponechaný bez úprav, v podobe, ako sa používa aj na iné aktivity knižnice. Na častiach inventára miestnosti sú rozmiestnené lístky, na ktorých sú uvedené autorom vybrané vety – repliky z nahrávok. Prázdno miestností evokuje aj zvyk udržiavania prázdnej, nezmenenej izby po smrti blízkeho človeka. Jednotlivé vety na lístkoch sú v tomto kontexte skôr „pomlčkou“, prepojením a odkazom k nahrávkam, ktoré tvoria jadro projektu.
Barényiho spôsob zdieľania udalosti je sprostredkovaný cez motívy prázdna, momentu čiastočného odkrytia súkromia i vlastného prežitku. Osobná bolestná skúsenosť je ťažko prenosná, a tak bola na výstave reprezentovaná vybranými atribútmi evokujúcimi v konečnom dôsledku i našu dočasnosť.
Peter Barényi Strach v očiach, 2014, miesto špecifická zvuková inštalácia, foto: Maja Štefančíková
Ján Kralovič