Slovník post-digitálneho múzea a galérie

Vrastanie digitálnych technológií a internetu do prostredia galérií a múzeí prebieha na viacerých úrovniach a rôznou intenzitou. Zmeny na úrovniach orientovaných smerom na verejnosť (digitálne služby a prezentácia zbierok, komunikácia s návštevníkmi) a na úrovni zbierok (ich digitalizácia, akvizícia „digital born“ diel) sa premietajú aj do charakteru samotných inštitúcií. Aj keď pomalšie ako v inom prostredí, aj tu je prítomnosť digitálnych technológií stále viac samozrejmá, a preto ustupujúca do pozadia. Čo v tomto post-digitálnom stave vystupuje do popredia, sú zmeny vo fungovaní inštitúcií.

Stewart Brand, koncom 60. rokov známy ako editor kontra-kultúrneho Whole Earth Catalog (podľa Steva Jobsa „niečo ako Google v paperbackovej podobe“), ktorý je dnes aktívny v rámci Long Now Foundnation, rozdeľuje vrstvy civilizácie podľa toho, akým tempom sa menia. „Rýchle vrstvy inovujú; pomalé stabilizujú.“ Jednotlivé vrstvy sa navzájom ovplyvňujú, rýchlosť zmien vo vrchných vrstvách presakuje do nižších. Fungovanie galérií a múzeí by sme podľa tohto diagramu mohli zaradiť niekde do vrstvy vládnutia, na ktorú zhora tlačí rýchlosť zmien v umení, obchode a infraštruktúre (odzrkadľujúc sa napríklad v zložení zbierok a v spomínanom vplyve technológií), zdola zasa brzdí pomalší pohyb kultúry.

 

Tento pohľad nevidí galérie a múzeá vo vzťahu ku digitálnym technológiám ako „obete“ rýchlych trendov mobilných aplikácií, sociálnych sietí a dotykových obrazoviek, ale ako nositeľov zmien, cez ktoré prenikajú technológie aj do vrstvy kultúry a naopak. Technologické zmeny prefiltrované cez inštitúcie môžeme zhrnúť do niekoľkých pojmov a priblížiť niekoľkými príkladmi z prostredia múzeí a galérií. Bez nároku na úplnosť a odpoveď na to, či sú tieto zmeny dané výhradne technológiami (techno-determinizmus), alebo pomalšími pohybmi v kultúre, ktorých sú technológie len odrazom. Otvorené, transparentné, responzívne a sociálne sú všetko prívlastky, ktoré v spojení s múzeami a galériami nájdete vo viacerých článkoch – niekedy vyjadrujú reálne zmeny, inokedy len „hype“ zo Silicon Valley hodný kritického preskúmania.

 

OTVORENÉ

V 20. storočí prešiel pojem otvorenosti cestu od otvorenej spoločnosti cez otvorené vládnutie a open-source vývoj. Open source prístup preukázal značnú životaschopnosť – našiel priestor nielen pri vývoji softvéru (Linux), ale aj pri práci s informáciami (Wikipedia) a dátami. Hnutie open data prinieslo na internete, vo vede alebo verenej správe množstvo dát, ktoré sú voľne prístupné pre ďalšie použitie a šírenie, bez obmedzení reštriktívnych licencií a autorského práva.

Na úrovni práce so zbierkami začali múzeá a galérie otvoreným online prístupom ku katalógom, ale v poslednej dobe pokročili ďalej – sprístupnením digitálnych reprodukcií vo vysokej kvalite s otvorenými licenciami (Creative Commons), alebo ako verejné vlastníctvo (public domain). Trend voľného sprístupňovania (autorskoprávne voľných) zdigitalizovaných diel priniesli múzeá ako Rijksmuseum, pričom ich motívy boli rôzne – od zámeru nahradiť nekvalitné reprodukcie kolujúce po internete, cez zvýšenie svojej „online“ značky až po „konkurencieschopnosť“ pri hľadaní darcov a sponzorov. Týmito inštitúciami sa inšpirovala aj Slovenská národná galéria, keď na Webe umenia (online katalógu slovenských galérií) zverejnila reprodukcie autorskoprávne voľných diel vo vysokom rozlíšení ako verejné vlastníctvo.

 

Prechod od čiastočnej uzavretosti, ktorá umožňovala nahliadnuť do zbierok cez oponu výstav a katalógov len odborníkom, nie je iba otázkou digitalizácie a sprístupňovania, ale aj práce s verejnosťou na workshopoch alebo vo vzdelávaní. Zbierky v digitálnej podobe tiež nachádzajú v rukách (ne)profesionálov nové možnosti využitia, či už ako zdroj ľudovej photoshop-kreativity, alebo ako podklad pre nové umelecké diela a dizajn. Spomínané Rijksmuseum vyhlasuje každoročne súťaž Rijksstudio Award, ktorou „vyzýva verejnosť, aby sa inšpirovali jej zbierkami, stiahli si ich obrázky a použili pre vlastné umelecké dielo“. 1

 

Prípadovou štúdiou využitia otvorených zbierok ako zdroja pre ľudovú tvorivosť je „Ružová madona“ od Mikuláša Galandu – autora, ktorého diela sú voľné (zomrel pred viac ako 70 rokmi). Toto dielo v digitálnej podobe poslúžilo na výstave Uchovávanie sveta – Rituál múzea v digitálnom veku 2 v Slovenskej národnej galérii ako podklad, na ktorý si mohli návštevníci kresliť na dotykovej obrazovke. Inú variantu rovnakého motívu (Matka s dieťaťom) využil autor pod menom „Author is dead“ v rámci série digitálne upravených obrazov, v ktorých ozvláštňuje klasické diela nečakanými prvkami.

Vo fyzickom priestore je odrazom tohto trendu otvorený depozitár („open storage“). Na lokálnej úrovni je zaujímavým príkladom otvorený depozitár Ľudového odevu a kachlíc Ľubovnianskeho múzea (časť depozitára upravená tak, aby do nej mala prístup aj verejnosť), 3 na globálnej nedávno otvorené múzeum súčasného umenia The Broad v Los Angeles, kde môže návštevník sledovať dianie v depozitári cez okná v schodiskách. 4

 

TRANSPARENTNÉ

Transparentnosť je jedným z atribútov otvorenosti a tiež odzrkadľuje zmeny v spoločnosti, ktorých sú technológie možno len sprievodným javom. Najviditeľnejším príkladom je zverejňovanie podrobných údajov o inštitúcii. Klasickým výstupom sú výročné správy verejných inštitúcií (u nás skôr povinnosť ako snaha o transparentnosť), v digitálnej podobe zasa „inštitucionálny dashboard“ s dátami o počte návštevníkov, vystavených diel alebo rozpočte. Pilotnú verziu takéhoto (dnes už nedostupného) dashboardu predstavilo v roku 2008 Indianapolis Museum of Art, 5 ktoré následne inšpirovalo ďalšie múzeá. Zber a zverejňovanie údajov v tejto podobe umožňuje porovnávať efektívnosť vynaložených prostriedkov, ak rovnaký spôsob zberu dát používa aj iná inštitúcia. Na Slovensku bude čoskoro spustená elektronická výročná správa galérií zastrešená Radou galérií Slovenska, ktorá tieto údaje bude zberať a umožní ich porovnávať alebo zverejňovať na webstránkach vo vizuálnej podobe.

 

RESPONZÍVNE

Responzívne webstránky sa prispôsobujú veľkosti displeja zariadenia, na ktorom si ich návštevník prezerá. Responzívne múzeum sa prispôsobuje správaniu návštevníkov alebo reaguje na ich podnety a otázky. Odpovede na otázky ako spôsob responzívnosti si zvolili v Brooklyn Museum, kde vďaka grantu od Bloomberg Philantropies realizujú projekt Ask. 6 Pomocou aplikácie môžu návštevníci priamo v múzeu cez mobilnú aplikáciu položiť otázku a dostať v reálnom čase odpoveď. Aplikácia lokalizuje návštevníka a zamestnancovi dá informáciu o tom, na aké dielo sa pozerá. Návštevník sa tak napríklad môže spýtať, prečo nebolo konkrétne dielo vystavené viac ako 80 rokov (odpoveď: bolo vo veľmi zlom stave), pričom jeho komunikácia s pracovníkmi má podobu chatu.

SOCIÁLNE

Sociálny rozmer múzea nespočíva len v profiloch na sociálnych sieťach, ale zapájaní verejnosti (crowds) do svojej činnosti. Crowdfunding ako alternatíva k tradičným zdrojom financovania, crowdsourcing pri rozširovaní popisných údajov zbierok (napríklad pri určovaní miest, ktoré vyobrazujú umelecké diela), alebo iných činností galérie. Skôr ako „proof of concept“ ako nový smer kurátorstva poslúžila crowdsourcovaná výstava Click! 7 Na príprave tejto výstavy fotografií v Brooklyn Museum sa podieľala online komunita – na začiatku bola zverejnená výzva pre umelcov, aby elektronicky zaslali vlastnú fotografiu zodpovedajúcu téme výstavy. Následne prebehlo na online fóre vyhodnocovanie zaslaných fotografií, na konci bola výstava s dielami inštalovanými podľa ich poradia daného hlasovaním.

Iným príkladom je galéria ako katalyzátor umeleckej scény – projekt MN artists 8 galérie Walker Art Center slúži ako platforma pre umelcov z oblasti stredozápadu USA a štátu Minnesota, niečo ako špecializovaný a lokálny LinkedIn. Umelec si vytvorí, podobne ako na iných sociálnych sieťach, svoj profil, pridáva svoje projekty, networkuje, publikuje a inak zvyšuje svoju viditeľnosť na trhu s umením.

Nie všetky pojmy z tohto malého slovníka post-digitálneho múzea a galérie sú univerzálne, viaceré z uvedených príkladov sú neprenosné z pôvodného kontextu. Ale môžeme ich sledovať, vyhodnocovať a vyberať si podľa potreby tie, ktoré by mohli fungovať aj u nás.

 

Michal Čudrnák

Člen lab.SNG – platformy Slovenskej národnej galérie, ktorá skúma možnosti využitia digitálnych technológií v galerijnej a muzeálnej praxi.

 

1 Rijksstudio Award https://www.rijksmuseum.nl/en/rijksstudio-award

2 Rituál múzea v digitálnom veku http://www.webumenia.sk/clanok/ritual-muzea-v-digitalnom- veku

3 Ľubovniansky hrad sprístupní depozitár pre návštevníkov http://spis.korzar.sme.sk/c/7384832/lubovniansky-hrad- spristupni-depozitar-pre-navstevnikov.html

4 Broad museum‘s storage ‚vault‘ to offer unique peek beyond the exhibits http://www.latimes.com/entertainment/ arts/la-et-cm-broad-museum-vault-20150809-story.html

5 Museum transparency and the IMA Dashboard – an interview with Rob Stein http://www.freshandnew. org/2008/03/museum-transparency-and-the-ima-dashboard- an-interview-with-rob-stein/

6 Brooklyn Museum Ask https://www.brooklynmuseum.org/ask

7 Click! A Crowd-Curated Exhibition https://www.brooklynmuseum.org/exhibitions/click/

8 Mn Artists http://www.mnartists.org/mn-artists

 

 

Always onlined digitálny remake obrazu od Mikuláša Galandu foto: https://www.instagram. com/authorisdead/

Diagram Pace Layers podľa knihy Stewarta Branda The Clock of the Long Now Úprava: autor článku.

Dallas Museum of Art dashboard https://dashboard.dma.org/.

Začněte psát hledaný výraz výše a stisknutím klávesy Enter vyhledejte. Stisknutím klávesy ESC zrušíte.

Zpět na začátek