Ateliér priestorových komunikácií Antona Čierneho patrí k tým zaujímavejším na bratislavskej VŠVU. Na výstave Borderers / Ľudia z hraničných zón v Galérii Medium, ktorú kurátorsky pripravil Daniel Grúň, bola prezentovaná tvorba jeho absolventov a študentov, skúmajúca perifériu, hraničné zóny (či už geografickéalebo sociálne) a osudy a príbehy ľudí v nich dočasne alebo trvalo žijúcich.
Tematicky neobvyklá výstava ostala verná multimedialite ateliéru, boli tu najmä videá, ďalej fotografie či záznamy z performance. Výber prác, ktorý zaujal viacznačnosťou interpretácií, mohol však byť pre niekoho až príliš rôznorodý.
Časť z prác vznikla počas workshopov na slovensko-ukrajinskej hranici, ktorá sa naším vstupom do schengenského priestoru stala vonkajšou hranicou Európy. V skvelom videu Velikij vam privit (2006/2007) sa Peter Krupa stal sprostredkovateľom pozdravov medzi ľuďmi z oboch strán hranice, ktorí sa dlhé roky nevideli. Juraj Gábor bol zase nomádom, ktorý v interaktívnej slideshow Vstúpenie do krajiny (2007) prezentoval škice a kresby (v dnešnej digitálnej dobe forma záznamu na pokraji vymretia) z potuliek v hraničnom pásme medzi Slovenskom, Maďarskom a Ukrajinou. Vraj schválne pridlhé video Kvety Kazmukovovej Ukrajina (The Cross Problem) (2007) zachytávalo miestami nezrozumiteľnú, viacvrstvovú „spoveď“ o autorkinom prekročení ukrajinskej hranice. Vedúci ateliéru Anton Čierny vystavoval videozáznam trochu strnulej performance Schengenský prach (2007), v ktorej vyvolával 1005 mien obyvateľov ukrajinskej pohraničnej obce Stužycja.
Ukrajina a geografická hranica však neboli jedinými témami. Olga Hořavová vo videu Apoštolové (2007) pomocou miestnych chlapov až príliš „kordošovsky“ interpretovala oltár v Adamove. Zuzana Janečková sa vo vtipne poňatom videu Svetové Vrútky (2007) snažila dopátrať, prečo majú vo Vrútkach krčmy, jazero, alebo zmrzlinárne názvy ako Ontário, Shanghai, Mexiko či Orient. Škoda len, že neudržala dokumentárnejšiu líniu a vtesnala sem miestami až infantilné kresbičky. S kresbami a animáciou pracovala aj Daniela Krajčová, ktorej video Dĺžka podnájmu (2007) zachytávalo výpovede emigrantov žijúcich vo Francúzsku. Výpovede samotné však boli často silnejšie ako vizuálna časť. Marián Grolmus predstavil projekt Dunaj bunker pláž (2007), celkom nápadité využitie starých bunkrov lemujúcich hraničné pásmo s Rakúskom a Maďarskom, ktoré mohlo byť aj ironickým komentárom na snahy developerských spoločností radšej stavať prehnane drahé byty ako priestory pre také nezmysly ako kultúra či umenie. Video Miroslava Kohúta Balcony Travelling (2007) zbytočne štylizovane zachytávalo umelo vytvorenú spomienku jeho rodičov na cestu do Bulharska, ktorú nikdy neabsolvovali. Záber na rodičov hľadiacich z okna to však ešte zachránil. Fotografický portrét Déjà vu (2007) Lenky Rajčanovej so sestrou v starej detskej izbe sa akoby trochu vymykal z celkovej koncepcie výstavy. Podobne pôsobil inak vydarený model-objekt Radovana Čerevku Podzemné pašovanie v Gaze (2007), asi najmä preto, že v porovnaní s ostatnými dielami pracoval s problémom, ktorý slovenský divák osobne nepozná a nevie sa s ním identifikovať.
Na výstave bolo sympatické, že nevtieravým a nepatetickým spôsobom vyvolala v divákovi potrebu zamyslieť sa. Pretože skoro každý z nás je väčšiu, či menšiu časť svojho života prisťahovalcom, nomádom, migrantom, outsiderom. Niekedy hranice (geografické, spoločenské, osobné) prekonávame, inokedy staviame, či v lepšom prípade búrame. Aký by však bol svet bez hraníc?
Pohľad do inštalácie výstavy. Zľava: Kveta Kazmukovová, Ukrajina (The Cross Problem) 2007; Juraj Gábor, Vstúpenie do krajiny 2007; Peter Krupa, Velikij vam privit, 2006/2007, foto: Ivan Kříž.
Omar Mirza