.png)
V Galérii Jána Koniarka v Trnave (v Kopplovej vile a v klUbe 3) aktuálne prebieha prehliadka Skúter, kurátorovaná dlhoročným, žiaľ už bývalým riaditeľom Vladimírom Beskidom. Skúter, ktorý pomaly získal stabilné miesto medzi periodickými výstavami súčasného umenia, sa Beskidovi podarilo realizovať i napriek jeho bizarnému odvolaniu (pozri bližšie príspevok Zuzany Bartošovej v rubrike News, Historik umenia vo funkcii – ohrozený druh?, str. 12-13). Ide už o tretí ročník bienále mladého umenia autorov do 35 rokov zo Slovenska a z Českej republiky, prezentujúci široký záber médií, tematickú i kvalitatívnu pestrosť viac-menej aktuálnych prác. Jednotiaca téma prehliadky, o ktorej vypovedal jej podtitul (Starý dobrý GloBalkán) ostala na prvý pohľad trochu nečitateľná. Výstavu možno považovať skôr za prezentáciu výrazných solitérnych prác bez užšieho previazania – ako sa na výstavách typu bienále občas stáva. No istú červenú niť si možno všimnúť; časť prác voľne nadväzuje na tematiku domova, architektúry, útulnosti, dekorácie obývacích priestorov. Svetlana Fialová imituje podivné nábytky s trochu nezmyselnými maketami tiel, Monika Vrancová podľahla fascinácii sadrokartónom, motívy interiérového vybavenia bytov, poličiek možno nájsť i vo významovo viacvrstvových tlačiach Lucie Scerankovej. Eva Koťátková vystavila inštaláciu Domácí vězení (2009), pozostávajúcu z objektu z kníh, známeho už z iných prehliadok a z inštalácie prekrývajúcich sa koláží, kresieb, portrétov pripomínajúcich rodinný archív, starostlivo zoradených na policiach. Tento rok získal ocenenie Cyprián Mark Ther za výborne technicky zvládnuté, vizuálne i emocionálne plné video zachytávajúce príbeh nemeckého chlapca žijúceho v Sudetách okolo roku 1946, núteného opustiť svoj domov. Čestné uznanie bolo udelené maľbám Alice Nikitinovej a Martinovi Špircovi, jeho sériu inštalácií ON a OFF II (2011), predovšetkým posedenie Reservé z neónových lámp považujem za najsilnejší bod celej prehliadky. Podobným situačným humorom a inteligentnou hravosťou sa vyznačovali i jeho ostatné vystavené inštalácie – maliarsky valček zakliesňujúci banánovú šupku, či telo zabalené miesto do koberca do plávajúcej podlahy. No značne nevyrovnaným možno označiť maliarske zastúpenie. Popri vynikajúcom Danielovi Pitínovi, ktorého suverénne kvality potvrdili mnohé domáce a zahraničné výstavy, či veľkoryso rozmaľovanej Pavly Gajdošíkovej pôsobili rozpačitým, nedotiahnutým dojmom práce začínajúceho maliara Andreja Dúbravského, či odvar csudaiovskej variácie v podobe malieb Jakuba Rekena. Anachronické maľby Romana Rembovského by som ani nezaradila do kategórie súčasného umenia… Nuž, zámerom prehliadky je zrejme ukázať čo najširšie spektrum rôznych polôh umenia aktuálne tvoreného najmladšími ročníkmi – čo sa celkom podarilo. Na záver možno zrekapitulovať, že v roku 2007 bola laureátkou Skútra Pavla Sceranková, v roku 2009 cenu Cypriána získal Tomáš Džadoň, ktorý s Monogramistom T.D. predstavil inštaláciu Máš na míň, viazanú na témy domova a národnej identity.
EVA KOŤÁTKOVÁ, Domácí vězení, 2009 – 2010, inštalácia, rôzne materiály, foto: Zuzana Dohnalová.
Lýdia Pribišová je kurátorkou a redaktorkou Flash Art Czech and Slovak Edition.
