Kateřina Držková má za sebou štúdium na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe a na Katedre fotografie FAMU v ateliéri Štěpána Grygara. Spojenie prístupu podporeného teoretickým štúdiom s dokonalou orientáciou v otázkach fotografickej mediality sa stalo živnou pôdou pre vznik umeleckých projektov, ktoré vždy odrážajú konceptuálne jasne vymedzený zámer.
Tvorba Kateřiny Držkovej pritom zahŕňa široké spektrum formálnych i tematických prístupov – od aspektov spoločensko-politickej situácie (imigračná problematika, život v bývalom východnom bloku) k parafrázam umeleckých diel využívajúcim vitálnym spôsobom performatívne prístupy i sofistikovanú inscenovanú fotografiu (cyklus Parafrázy, 2007–2008 s Danielou Matějkovou). Kateřina Držková využíva vo svojej tvorbe fotografické médium v jeho najrozmanitejších podobách a okrem autorskej fotografie pracuje často s archívnym, nájdeným a privlastneným obrazovým materiálom. Dalo by sa dokonca povedať, že najsilnejšie sú v jej tvorbe výstupy spojené so spracúvaním, komentovaním, rekonštrukciou či dekonštrukciou privlastnených obrazov. V tejto polohe môže jej stratégia pripomínať sociológa, ktorý tiež väčšinou pracuje s „obrazovým“ materiálom, ktorého autorom je niekto iný, a výsledkom je interpretácia, ktorú na základe obrazového materiálu vyvodí – vytvorí.
Dušan Zahoranský v kurátorskom texte k výstave Inscenační strategie pomenúvatento postup „spätným triedením obrazov“. Nájdené fotografie stimulujú tvorivý proces, ktorého výsledkom je príbeh. Tento prístup je prítomný v autorkiných projektoch Alice (2008) či Sunday Afternoon (2010).
Špecifickým je v tvorbe Kateřiny Držkovej predovšetkým používanie pohľadníc pochádzajúcich z jej zbierky. Pohľadnica ako komunikačné médium podmieňuje špecifické konotácie, vo svojich pohľadnicových projektoch autorka pracuje najmä s tými, ktoré sa vzťahujú k masovému turizmu, konkrétne turizmu v socializme. Tento politický kontext predznamenalo už video Borders (2007), v ktorom sa Katka z Československa a Karin z NDR delia o svoje zážitky z prázdninových ciest. Vo videu autorka využíva fotografie z rodinného archívu oboch aktérok, ale aj privlastnené „propagačné“ obrázky. Fenomén turistickej obrazovej fikcie ďalej spracúva v projektoch, ktoré sú spojené s bulharskými letoviskami – Golden Sands (2009) a Albena (2009). V oboch prípadoch boli podnetom reálne dobové pohľadnice z týchto letovísk. V projekte Albena autorka iba na základe výjavov na pohľadniciach rekonštruuje v zmenšenom meradle pomocou architektonických modelov celý hotelový komplex tohto obľúbeného letoviska československých turistov. Pomocou farebného odlíšenia jednotlivých segmentov komplexu získa divák prehľad o „najfotogenickejších“ pohľadoch, ktoré sa dostali na pohľadnice. Autorka sa potom vydáva na vlastné oči presvedčiť, ako veľmi sa skutočnosť líši od jej rekonštrukcie a od ideálnych pohľadnicových výjavov. Na miesto z pohľadnice sa vracia aj v projekte Golden Sands a fotografuje výhľady na more z izieb hotela zaškrtnutých na nájdenej pohľadnici.
Formát pohľadnice sa objavuje aj v diele Po proudu (2008, spolu s P. Stercom). Tento projekt je tak trochu i výskumom „ľudovej tvorivosti“ či obrazovým rébusom. Využíva autentické korešpondenčné lístky zaslané do čitateľskej súťaže denníku Blesk, v rámci ktorej bolo nutné nalepiť geometrické časti vystrihnuté z novín do podoby lode. Problémom však bola rozmerová disproporcia výsledného objektu a korešpondenčného lístka. Je zaujímavé sledovať, ako sa s týmto „rébusom“ súťažiaci vysporiadali. Súčasťou inštalácie sa stali i geometrické objekty znázorňujúce časti lode a hra s galerijným priestorom.
Projekty Kateřiny Držkovej sa vždy vyznačujú zdanlivo jednoduchou a zreteľne formulovanou ideou. Nebalamutí diváka konceptuálne neuchopiteľnými konštruktmi, obrazový materiál je pre ňu platformou, pomocou ktorej ponúka zrozumiteľný a pritom objavný zážitok.
KATEŘINA DRŽKOVÁ, Tropical beach, 2007, pohlednice, 10 × 15 cm, foto: archiv autorky.
Anna Maximová
