Biotop ako monument by Nina Vidovencová

Martin Hrvol, absolvent Katedry sochy na VŠVU, predstavuje v HotDock Project Space rôznorodé variácie pracujúce s biotopom ako monumentom, v ktorom sa vyrovnáva s akademickým prístupom k sochárskej praxi. Počas štúdia pracoval primárne s pamäťou – individuálnou, kolektívnou, ale aj prírodnou. Archivovanie a pamäť spracováva aj vo vystavených dielach, avšak bez jasnejšieho definovania, o akú pamäť ide. V ideovej rovine ju necháva vedome pootvorenú, aby na ňu odpovedal verejný priestor. Je otázne, či formát prezentácie diel v uzavretom priestore mimo prirodzeného svetla a vonkajších vplyvov sám o sebe autorov úmysel nediskvalifikuje. V samostatnej miestnosti vytvára akési pomyselné laboratórium, ktoré je estetizované a inštalované tak, aby cez rôzne úrovne priblížilo využitie živých a mŕtvych materiálov v dielach. Je sympatické, že z formálneho hľadiska pracuje s využitím materiálov, s akcentom na ich tvar a reakciou na vlhkosť, čím vedome podporuje tvorbu biotopu. Sám autor priznáva, že počas procesu tvorby diplomovej práce stále nedospel k finálnej podobe formy, ktorá by bola plne funkčná ako monument. Absentujú u neho znalosti koreňových systémov individuálnych rastlín, čo je jeden z dôvodov, prečo sa pri väčšine objektov pohybuje len v rovine domnienok z hľadiska funkčnosti. Dôraz kladie primárne na performativitu objektu, ktorý sa rozkladá a súčasne zachytáva stopu pamäti, ktorá začína v momente, keď sa oň prestávame starať. Hlavným zámerom umelca je otázka spojenia fragmentov biotopov do jedného celku, čím sa monument stáva neviditeľným. Biotop vníma ako obdobu monumentu bez výrazného politického zaťaženia, avšak uvedomuje si, že spôsob, ako pristupujeme k tvorbe objektov vo verejnom priestore, je stopou pamäti, v ktorej sa odrážajú mikropolitické situácie individuálnych osôb. Pre Hrvola je pri tejto práci kľúčové hľadanie formy a stopy, ktorú vytvára individuálny jedinec vo verejnom priestore. Čiastočne vníma verejný priestor ako miesto prejavu moci a súčasne je pre neho priestorom súkromným. Aj preto sa pokúša o formovanie participatívneho monumentu, na ktorom sa môže podieľať jedinec, alebo aj komunita. V projekte cítiť ešte čiastočnú neutriedenosť myšlienok v rovine ideovej, kde sa Hrvol stráca medzi pojmami, akými sú pamäť, stopa, verejný, súkromný, starostlivosť o seba a súčasne okolie.