Pre náhodného návštevníka Banskej Štiavnice a jednej z jej galérií (Schemnitz) zlákaného názvom výstavy (Messenger urbánnych krás) môže byť jej obsah nielen prekvapivý, ale i odťažitý. Nielenže by si pod urbánnymi krásami predstavoval asi niečo iné ako priemyselné mesto na severozápade Čiech (Ústí nad Labem), a už vôbec by nečakal v lone krásnej prírody (Štiavnické hory) závažné ekologické témy. Pritom sa práve nachádza v svojho času jednom z najpriemyselnejších miest monarchie, ktoré obklopovala zdevastovaná príroda apokalyptických rozmerov a ktoré doteraz trpí veľkou environmentálnou záťažou.
Jadrom výstavy Zdeny Kolečkovej (kurátor Juraj Čarný), popri starších, ako sama píše „preestetizovaných“ fotografiách (La Beauté visible) a akryloch na plátne (Just a Story), s témou industriálnej architektúry a krajiny, je multimediálna „dvojinštalácia“ Chemistry Tea & Mercury Coffee / Perpetuum Racionalis (2017-2018). Autorka sa tu predstavuje ako ekologická aktivistka (témou), vedátorka (necháva laboratórne analyzovať chemické zloženie rastlín či plodín), performerka (vo videu, kde naberá vodu z rieky), výtvarníčka (fotografie, maľby, „vedecká“ kresba, video, inštalácia statická i procesuálna). Najväčším exponátom je model priemyselnej časti Ústí nad Labem, pod ktorým rastú rastliny zalievané „miestnou“ vodou. Na stenách visia laboratórne rozbory zloženia rastlín s dôrazom na to, čo sa do nich dostane zalievaním toxickou vodou, či rovno balenia „potravín“ s takýmto nežiaducim obsahom.
Onen náhodný návštevník môže spočiatku zapochybovať, či je v umeleckej galérii, alebo edukačnom centre Greenpeace. No možno si pritom spomenie, ako pri náučnom turistickom chodníku kúsok nad Štiavnicou čítal informačnú tabuľu s upozornením na okolité stromy bizarne zmutované v dôsledku ťažkých kovov, ktoré obsahuje pôda vyvrhnutá z útrob zeme banskou činnosťou. Spomenie si, ako sa tu musia staré domy dobre vetrať, keďže často mávajú v pivnici vstup do štôlne, ktorý im teraz zabezpečuje prívod radónu. Alebo si spomenie na najstarší tajch Veľká vodárenská, svojho času zdroj pitnej vody, a jeho podozrivo tyrkysovú farbu, ktorá možno ako jediná z toho nie je toxická.