V dňoch 26. 9. – 29. 9. 2013 sa uskutočnil už 4. ročník festivalu BLAF – Bratislava Art Festival, pod organizátorskou taktovkou Nadácie – Centrum pre súčasné umenie a produkčnej spoločnosti Clockwise. Festivalová dramaturgia v koncepcii Lucie Gavulovej sa sústredila na tri hlavné dramaturgické línie.
Prvou bola propagácia výstavnej činnosti a aktivít bratislavských galérií. V tomto roku sa do festivalu zapojilo celkom 29 galérií (štátna SNG, mestská GMB i široké spektrum súkromných galerijných priestorov), ktoré ponúkali okrem výstav aj diskusie s vystavujúcimi autormi, besedy s kurátormi, detské dielne či lektorské a komentované prehliadky.
Druhou rovinou dramaturgickej koncepcie bol prednáškový cyklus Ako na umenie?, v rámci ktorého pozvali organizátori do Bratislavy viaceré významné osobnosti v oblasti teórie vizuálneho umenia i súčasných umeleckých tvorcov. V priestore kaviarne Berlinka v SNG sa uskutočnila prednáška newyorskej teoretičky Karen L. Archey o súčasnom online umení a postproduktívnej internetovej tvorbe. Svoje aktivity prezentovali umelecké riaditeľky viedenského Vienna Fair Vita Zeman a Christina Steinbrecher-Pfandt. Osobne som mal možnosť zúčastniť sa konzistentnej a interpretačne zrozumiteľne podanej prednášky britského profesora Davida Crowleho v priestoroch VŠVU, venovanej presahom hudobných experimentov a vizuálneho umenia v 60. a 70. rokoch v strednej
a východnej Európe. Príspevok performatívneho umelca z Bosny a Hercegoviny Mladena Miljanoviča, aktuálne zastúpeného aj na 55. benátskom bienále, ozrejmil kontinuitu a kontext jeho aktuálnej tvorby. Dlhodobejší vzdelávací projekt Open Studio organizovaný ateliérom Ilony Németh – Ateliér IN (VŠVU) prezentoval ako súčasť festivalu BLAF moderovaný rozhovor s novou riaditeľkou tranzit.sk Judith Angel.
Treťou výraznou vrstvou skladby festivalu bola performatívna časť nazvaná Živé umenie prezentujúca akčné, divadelné či tanečné vystúpenia domácich i zahraničných umelcov (napr. performance kosovskéhu umelca Astrit Ismaili, tanečnú performance Living Room Dancing With inšpirovaná dielom M. Duchampa a J. Cagea alebo kolektívnu performance Kedy už táto vojna skončí mladých autorov A. Cséfalvaya, M. Gáberovej, K. Mach, L. Mičíkovej, M. Vogreja, Piraten, Z. Žabkovej realizovanej na streche SNG).
Štruktúrovaný koncept festivalu bol navyše doplnený o rad sprievodných podujatí – workshopov, vernisáží (napr. otvorenie výstavy finalistov Ceny Oskára Čepana, nultá výstava Kunsthalle), kongresov (napr. Slovak Fashion Council), vzdelávacích a interaktívnych programov pre rodičov s deťmi (predovšetkým cyklus V galérií nezvoní). Už tradičnou súčasťou BLAFu bol otvárací koncert a predajný trh dizajnérskych výrobkov a autorských značiek BLAF Market. Spomenuté podujatia dokázali vo veľkej miere pritiahnuť aj divákov, ktorí nie sú navyknutí pravidelne navštevovať galérie či výstavy súčasného umenia.
V rámci fragmentárne spomenutého programu dramaturgickej koncepcie je zrejmé, že festival BLAF je predovšetkým spoločnou platformou pre rôznorodé galerijné, výstavné a kultúrne aktivity. Je tvorený konštrukciou podujatí, ktoré sú často časovo prispôsobované konaniu festivalu. Ideová stránka BLAFu je tak z môjho pohľadu utváraná skôr metódou rastu „zvonka“ ako istou jasnou, vnútorne definovanou predstavou, ktorá sa koncepčne napĺňa. Zrejmou funkciou festivalu je tak extenzia, vytváranie zastrešujúcej „konštrukcie“ pre rozmanité podujatia s cieľom efektnejšie ich mediálne spropagovať, sprístupniť a priblížiť širšej verejnosti. Ako pozitívny fakt tohto ročníka vnímam vydanie Novín Festivalu BLAF, ktoré aspoň stručne priblížili v rozhovoroch a článkoch život galeristu, kurátora alebo tvorbu konkrétneho umelca.
BLAF už tvorí pravidelný záver kultúrneho „babieho“ leta. Je nepochybné, že festival dokáže na čas stimulovať nielen odbornú, ale aj širokú verejnosť, inšpirovať a motivovať ju k návšteve galérie či podujatia, na ktoré by si za bežných okolností nenašla čas. Dôkaz o efektivite takéhoto spôsobu produkcie bolo možné nájsť v uliciach, pri pravidelnom stretávaní ľudí obchádzajúcich galérie s programovou brožúrkou festivalu, na koncertoch i v pomerne plných galériách. Menšiemu záujmu sa už tešili odbornejšie a vyprofilovanejšie prednáškové cykly a výstavy v „skrytých“ súkromných galerijných priestoroch.
Verím, že budúci rok sa úspešne uskutoční „jubilejný“ piaty ročník festivalu. Či bude jeho dramaturgia opäť taká bohatá (a tým aj komplikovanejšie čitateľná), alebo striktnejšie zadefinovaná, je už otázka pre organizátorov. Ako ukázal práve skončený ročník BLAF 2013, pre túto chvíľu prevláda moment výberu z možností. A tie sú v rámci výstavných a kultúrnych aktivít v Bratislave skutočne bohaté.
Ján Kralovič
