.png)
Koncom septembra 2014 otvorili vo varšavskom Múzeu súčasného umenia samostatnú výstavu slovenskej sochárky Marie Bartuszovej (1936–1996). Po prezentácii na kasselskej Documente (2007) a sérii výstav v mníchovskej galérii R. Schőttleho (2008–2014) ide o ďalšie vkročenie autorky na medzinárodnú scénu. Z pozície múzea išlo o zaradenie sochárky do dramaturgie výstav venovaných významu ženských autoriek v dejinách moderného umenia (hneď po Aline Szapocznikowej). Osobitosť tohto momentu výrazne podporilo aj medzinárodné sympózium venované autorke (viac na www.artmuseum.pl). Kurátorkám výstavy Márii Dziewanskej a Gabriele Garlatyovej sa podarilo na relatívne malom priestore predstaviť presvedčivý príbeh sochárskej cesty Marie Bartuszovej so zaznamenaním všetkých jej kľúčových období a tvarov: zrod bio-foriem, klíčenia, haptické členené sochy, pneumaticky tvarované ovoidy, zviazavanie vydutých foriem, až po rozpad hmoty a deštrukciu škrupinových tvarov. Výstava, postavená zväčša na krehkých sadrových hmotách z plodných 80. rokov, sa niesla v znamení organicky inšpirovanej sochárskej hmoty s príznačnými atribútmi „fluidnej“ povahy drobných častíc, ich telesnosti, duchovnosti, zraniteľnosti či proklamovanej „dočasnosti“. Hlavnú sálu vhodne dopĺňala v závere fotodokumentácia tvorby, ateliéru autorky a jej dobových modelov. Pochvalne sa treba vyjadriť aj o striedmej architektúre výstavy (stoly, panely, vitríny), ktorá citlivo vytvorila otvorené javisko pre sochárske predstavenie a podčiarkla tak celkovú introvertnú a melancholickú atmosféru výstavy (architekti Marcin Kwietowicz, Grażyna Stawicka). Možno iba výber menšieho počtu diel na jednotlivých stoloch by viac pomohol ich lepsiemu vyzneniu a prehladnosti. Nakoniec aj táto varšavská výstava jasne doložila „európsky“ rozmer Bartuszovej tvorby. Radi by sme ju však videli aj v iných európskych metropolách, Prahu nevynímajúc.
Pohľad do výstavy, v popredí Maria Bartuszová Bez názvu , 1986 sadra, drôt, v. 91 cm Bez názvu I-II ( zo série Nekonečné vajíčko ), 1985, v. 28 a 28,5 cm. foto: Vladimír Beskid
Vladimír Beskid