Aplikácia umenia: Zuzana Žabková

Umenie by mali robiť umelci, kritizovať ho teoretici. Umenie je „profesia“, čo sa vyskytuje bez nutnosti vonkajšieho impulzu spoločnosti či jej vzdelávania. Všade v ľudskej histórii či geografii nájdeme podobné prejavy. Psychiater či inštalatér sú naopak profesie fixujúce vady. Psychológia a elektrina sú takisto ako umenie nezávislé javy od spoločnosti a profesie ako psychiater, inštalatér či teoretik umenia ťažia z týchto javov. Vznikajú ako následky univerzálneho fenoménu, či už neustáleho, alebo neskôr objaveného.Umenie je vada spoločnosti.

Zuzana Žabková sa touto vadou schválne infikuje. Pracuje z pozície teoretika, toho zriedkavého, talentovaného. Pri pohľade či rozhovore s vami vidí celú situáciu z ďalšieho oddeleného, nezávislého bodu. Okato narába so súčasnými umeleckými stratégiami, pričom paralelne pozoruje celú situáciu ako svoje herectvo v nej. Ako tanečná performerka je brilantná improvizátorka. Tak ako vie napodobiť a zrkadliť ľudí, s ktorými je konfrontovaná z očí do očí, aby tak vzniklo prázdno a úprimnosť z nemožnosti čokoľvek predstierať, vie napodobovať a zrkadliť umenie a vyžívať sa v takto dosahovanom dne či prázdne.

Obdobný postup v európskom kontexte predstavuje Darius Mikšys, a to napríklad svojím dielom The copy, pri ktorom si počas príprav výstavy vytipoval jedného zo spoluvystavujúcich autorov a napodobil jeho dielo – konkrétne video performerky Bouchry Ouizguen Madame Plaza, ktoré samotné umiestnil v rámci výstavného pôdorysu zrkadlovo k svojmu originálu. Zuzana tento postup prezentuje v diele When I was in Love with Dr. Dawid Bowman, v ktorom sa z nej stáva HAL 9000, palubný počítač z filmu Vesmírna Odysea 2001 od Stanleyho Kubricka, kde jeho reči prepožičiava svoju podobu. Výsledok je, že HAL hovorí v jej podobe, z jej tela. Byť niekým iným, napodobovať, stávať sa neurčitým strojom – HAL-om – je častým postupom v Zuzaninej tvorbe.

Podobný „pohľad“ sa opakuje vo videu Jozef Novák reading lorem ipsum in front of green screen. Jozef Novák ako meno pre „hocikoho“ v prostredí „hocikde“ číta „hocičo“, keďže meno Jozef Novák je najbežnejšie, a preto sa používa ako vzorové neurčité meno – tak ako zelené pozadie pre možnosť doplnenia hocakého prostredia, rovnako ako text lorem ipsum používaný grafickými dizajnérmi ako text vyplňujúci prázdno. Zuzana pre toto video zohnala skutočného Jozefa Nováka a zároveň vytvára takéhoto Jozefa Nováka zo Zuzany Žabkovej – aplikáciou umenia na sebe samej v priereze celej svojej tvorby (význam je v interakcii, ktorá nastane medzi mnou a tým človekom predo mnou, ktorého akúkoľvek činnosť dokážem dokonale napodobovať). Viesť a nasledovať je video performance štyroch „častí“, štyroch tanečníčok, kde jedna časť vedie tie ostatné, a to pohľadom. Pohľadom predstavujúcim elastickú líniu alebo určitú príťažlivosť – vedenie. Toto vedenie je medzi jednotlivými časťami prenosné, delí sa a delí tak aj skupinu. Prechádza voľne z jednej časti na druhú, z jednej tanečníčky na druhú a postupne sa mení zo vzájomného pohľadu častí a pomyselnej príťažlivosti na fyzické vedenie či zotrvačnosť vyvolanú pohybom, ktorá následne prechádza do skutočnej línie, ktorá vymedzuje, ovplyvňuje a uzatvára priestor pohybu slučkou, reprezentovanej špagátom či neutrálnou látkou, ktoré sú opäť delené (strihom), a pomyselná príťažlivosť – vedenie tak zostáva oscilovať medzi jednotlivými časťami. Je to telo a všetok materiál, ktorý ho obklopuje, čo sa stáva Zuzaniným médiom. Tá príťažlivosť – vedenie, rovnako ako médium, nimi voľne prechádza. Z tela do tela alebo aj z materiálu do tela v trojminútovom videu My first lover use to be a ladder of bunk bed, kde sa Zuzana s láskou bozkáva s rebríkom od poschodovej postele. Bozkávať sa s rebríkom. Presne ten moment, ktorý už môže byť pre väčšinu spoločnosti chápaný ako vada.

Ich ruf zu dir Solo 1/2 – prednes o schopnosti byť infikovaná umením a pritom byť zároveň sčasti niekde inde. Byť na pódiu a v hľadisku zároveň. Línia rozdeľujúca vedenie a nasledovanie môže viesť priamo telom. Solo 1: Zuzana ležiaca na gauči, z okraja ktorého trčia len jej chodidlá, čo si hrajú svoju performance svojvoľne od nezúčastnenej (vypnutej) Zuzany. Solo 2: Zuzana v maske svojho tela rozpráva s rukami zakrývajúcimi jej ústa. Rozdeľuje pritom gestom spojenia rúk svoj nástroj – telo – symetricky, keď línia vedenia vedie presne jej vertikálnym stredom. Jednoduché a brilantné.

Zuzana Žabková, narodená 1987 v Košiciach (MFA VŠVU Bratislava 2012, BCA VŠMU Bratislava 2013) je umelkyňa, performerka a choreografka žijúca v Bratislave a Frankfurte. Vystavovala okrem iného v: A.M. 180 gallery, Meetfactory, Karlín studios, K4, Praha; Essl museum, VIG foundation, Viedeň; The Art Foundation, Atény; Gallery Apart, Rím; BB15, Linz; A4, HIT gallery, amt_project, Bratislava; Nuit Blanche, Východoslovenská galéria, Košice. V roku 2013 sa stala finalistkou Ceny Oskára Čepana. Od roku 2014 študuje na Institute for Applied Theater Studies (choreography and performance) v Giessen/ Frankfurt v Nemecku.

Zuzana Žabková Viesť a nasledovať (Lead and follow), 2014 foto: archív Vienna Insurance Group/Ringturm, foto: Thomas Preiss.

Zuzana Žabková Solo 1, 2012 foto: archív autorky.

Solo 2, 2013 foto: archív Essl Museum.

Martin Vongrej je umelec.