Jaroslav Kyša Monumenty momentom

„Postoj chvíľa, si krásna!“

(J. W. Goethe: Faust)

 

Sú umelci, ktorí preferujú monumentálne gestá, ktorí chcú zanechať trvalú stopu a svoju tvorivosť sa snažia zhmotniť v umeleckom diele. Sú však aj takí, pre ktorých je dôležitejší proces, premena a nestálosť, ktorí rezignovali na artefakt alebo osobu autora, a tvorbu premiestnili do sféry myšlienok a konceptov. Jaroslav Kyša stojí niekde uprostred, ale možno aj úplne mimo – záleží od uhla pohľadu, ten totiž definuje jeho tvorbu. Kyšu zaujíma konkrétny moment a jeho pominuteľnosť, spochybňovanie funkčnosti predmetov, hľadanie hranice medzi umením a životom, nebadané intervencie do banality reality, ale aj naša osobná i kolektívna pamäť, jej zamŕzanie, monumentalizovanie, miznutie, a znovuvynáranie sa v nových súvislostiach.

Jaroslav Kyša vďaka štúdiu u Juraja Bartusza na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach v rokoch 2000 až 2007 pochopil už v začiatkoch svojej tvorby, že prvoradá je myšlienka a až za ňou nasleduje médium, v ktorom ju umelec vyjadrí. Ako sochár sa však vždy zaujímal aj o materiál, jeho vlastnosti a možnosti. Z raných diel spomeňme napríklad diplomovú prácu Bez názvu (2007) alebo sériu objektov In Oil We Trust (2009), v ktorých simuloval tekutosť ropy pomocou plastov, pričom skúmal fyzikálne danosti a možnosti ich zastavenia v čase. A keďže sa plasty vyrábajú priamo z ropy, kruh sa tu uzatvoril a materiál sa stal simuláciou samého seba.

Dôležitú líniu Kyšovej tvorby predstavujú intervencie do verejného priestoru. Sú to objekty alebo efemérne akcie, v ktorých sa autor buď „priživuje“ na nájdených situáciách, alebo inscenuje vlastné mikropríbehy. Zaujíma ho všednosť výnimočnosti a výnimočnosť všednosti, pracuje s lokálnymi špecifikami a pamäťou miesta, pričom hľadá zabudnuté príbehy či odkrýva vrstvy, na ktoré by ľudia radšej zabudli. V roku 2010 realizoval v slovinskom meste Celje inštaláciu s názvom Black Remorse, v ktorej spravil na zemi tmavú škvrnu a osvetlil ju divadelným reflektorom, no keď sa ktosi priblížil, reflektor zhasol. Miesto, kde strieľali Nemci Slovincov a po vojne naopak, ostalo symbolicky v tme. Intervencia s názvom Forma nasleduje funkciu (2011) vznikla počas rezidenčného pobytu v Banskej Štiavnici. Kyša vybrúsil, namoril a luxusne nalakoval obyčajné drevené trámy podopierajúce schátranú budovu, akých je v kedysi bohatom baníckom meste množstvo, pričom napriek ich vysokej historickej hodnote sa rozpadávajú domácim pred očami. V sérii akcií s názvom Bariéra (2011) vytváral v uliciach Londýna kŕmením kŕdľa holubov pomyselnú bariéru, ktorá zabraňovala ľudom prejsť cez chodník alebo vstúpiť do obchodu. V roku 2012 odklonil v londýnskej štvrti Greenwich pomocou zrkadla na teleskopickej tyči laserový lúč predstavujúci nultý poludník. Táto gerilová intervencia s názvom 0 Degrees bola komentárom ku koloniálnemu privlastneniu si nultého meridiánu Anglickom ako námornou veľmocou v 19. storočí. Dielo s názvom Povrch pamäte (2013), realizované v nemeckom Lipsku, pozostávalo z vyleštenia niekoľkých dlažobných kociek, ktoré pripomínali mláku alebo zrkadlo. Odraz v kockách bol novým uhlom pohľadu na problematický priestor bývalej textilnej továrne Spinnerei, v ktorej počas druhej svetovej vojny väzni šili nacistické uniformy.

Jaroslav Kyša sa zaujíma aj o materiálnosť a nefunkčnú trvácnosť pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ. Tie sa totiž nepresúvajú len fyzicky, ale aj mentálne v rámci protichodných výkladov dejín, ktoré často nepíšu historici, ale politici. Kyša vytvára monumenty monumentom, anti-monumenty a pamätníky našej nestabilnej pamäti, ktorých povahu a percepciu určujú rôzne fyzikálne zákony ako pohyb či magnetizmus. V minimalistickej, no vizuálne pôsobivej inštalácii Monument pre zničené monumenty (2012) symbolizovali na stene sa točiace kovové piliny (bludný) kruh, v ktorom uviazli naše dejiny a ich oslava, zatracovanie a prehodnocovanie pomocou stavania, a najmä ničenia bronzových sôch a pomníkov. Inštalácia s názvom Tehla (2013) predstavovala letiacu tehlu zamrznutú v čase. Symbol protestu a odporu „bezcieľne“ levitoval v priestore, odkazujúc na narastajúce množstvo nepokojov a revolúcií vo svete, ktorých východiská však často končia v slepých uličkách. Pre finále Ceny Oskára Čepana 2014 v Novej synagóge v Žiline pripravil sériu miesto špecifických objektov, v ktorých sa zaoberal našou kolektívnou pamäťou a relativizáciou dejín. Pomocou rôznych kinetických, magnetických, materiálových a vizuálnych obštrukcií znemožnil čítanie odliatkov pamätnej tabule z neďalekého domu, z ktorého Jozef Tiso vyhlásil 6. 10. 1938 autonómiu Slovenského štátu.

Práce Jaroslava Kyšu sú komentármi, ktoré netlmočia jednoznačné, finálne stanovisko. Autor necháva dostatočný priestor pre aktívneho diváka, aby sa v procese interpretácie zúčastnil na spoluvytváraní obsahu diel. Napriek ich minimalistickej forme sa totiž vyznačujú mnohovrstevnou významovosťou. Nenájdeme v nich povrchnosť, moralizovanie alebo instantné pseudopostoje k problémom dneška. Ak pri Kyšových dielach chvíľu zotrváme a dáme im čas, vycítime z nich okrem iného aj iróniu, absurditu, a najmä ambivalentnosť, ktorá odkazuje na náš nejednoznačný vzťah k mnohým veciam, históriou začínajúc a súčasnosťou končiac.

Človek uprednostňuje pohyb pred statickosťou, vzdelanie pred nevedomosťou. Aj Faust v diele J. W. Goetheho hovorí, že ak sa začne kochať chvíľou, potom upadne do zatratenia a jeho duša bude patriť Mefistovi.Je dôležité, aby naša pamäť nezamrzla v čase, pretože to vedie k zabúdaniu. Stavať monumenty večnosti na večnosť nikam nevedie. Niekedy je však prospešné na moment zastaviť a dovoliť našej pomalej mysli popremýšľať.

 

Jaroslav Kyša (1981, Žilina) je absolvent Ateliéru slobodnej kreativity 3D pod vedením prof. Juraja Bartusza, akad. soch., na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Spolu s ďalšími absolventmi a študentmi Katedry výtvarných umení a intermédií FUTU v Košiciach spoluzaložil občianske združenie Make Up Collective a je tiež zakladateľom a aktívnym členom londýnskej umeleckej platformy Mor ho! Collective. V rokoch 2004 a 2014 bol finalistom Ceny Oskára Čepana. Od roku 2012 žije a pracuje v Londýne.

 

Jaroslav Kyša Bariéra / The Barrier, 2011 videodokumentácia performancie vo verejnom priestore, Londýn, 02:02 min, foto: archív autora.

Povrch pamäte / Surface ofMemory, 2013 vyleštené mačacie hlavy,intervencia vo verejnom priestore, Lipsko, foto: archív autora.

Tehla / The Brick, 2013, tehla, magnety, oceľové lano, foto: archív autora.

 

Omar Mirza je kurátor a moderátor.