V elitnej a donedávna verejnosti bežne neprístupnej galérii Zoya Gallery prvýkrát predstavili výstavu slovenskej časti zbierky ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia (23. júna – 23. júla 2017). Kurátorkou výstavy bola jeho riaditeľka Kristína Jarošová, ktorá sa rozhodla prezentovať diela zo zbierky v samostatných autorských kolekciách a v sprievodnom katalógu. O výstave súkromnej zbierky sa nedá hovoriť bez objasnenia jej koncepcie a vízie, ktorú nazýva ART FOND trendovým marketingovým slovníkom ako misiu: „Systematicky zbierať a uchovávať hodnotu, ktorá reflektuje obraz o dobe, môže byť pre budúce generácie rovnako dôležité ako samotné diela vytvárať.“ Myšlienka pochádza od iniciátora projektu, ktorým je bývalý riaditeľ J&T Banky Andrej Zaťko. Počiatky vzniku zbierky sa spájajú s rokom 2014 a fond sa cielene a systematicky zameriava na investície do tvorby umeleckej zbierky diel autorov neoficiálnej a alternatívnej scény od 60. rokov 20. storočia. Jej fundament tvorí konceptuálne a neokonceptuálne umenie. Reprezentujú ho diela významných slovenských osobností, ktoré však prerazili i za hranicami Slovenska: Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Juraj Bartusz, Milan Dobeš, Stano Filko, Jozef Jankovič, Július Koller, Otis Laubert, Alex Mlynárčik, Roman Ondák, Rudolf Sikora, Dezider Tóth/Monogramista T.D a Jana Želibská. Autorov nastupujúcich na výtvarnú scénu v 60. a 70. rokoch dopĺňa zástupca strednej generácie Roman Ondák, ktorý symbolicky zastupuje kontinuitu konceptuálnej tradície a ktorý na viacerých projektoch spolupracoval s Júliusom Kollerom a k staršej generácii autorov sa ako ku vzorom hlási. Zostavu trinástich autorov môžeme vnímať tiež ako šťastnú trinástku a dúfam, že i ako začiatok expanzie. V roku 2015 bola predstavená zostava autorov bez Milana Adamčiaka, Juraja Bartusza a Otisa Lauberta, ktorí v priebehu dvoch rokov zoznam autorov rozšírili. 1
Finančnú podvyživenosť umeleckej scény v prevažnej miere dotovanej grantami a štátnym rozpočtom tak oživuje i súkromný kapitál. Otázkou je, prečo viac neriskuje a ide najmä do overených značiek (ak by sme chceli pokračovať jazykom marketingovej komunikácie). Napriek napísanému je treba súhlasiť s výnimočnosťou zbierky, ktorá má ambíciu zasiahnuť do diania i podporou umenia vo verejnom priestore a zamerať zbierku i na stredoeurópsky kontext, ktorý zatiaľ ostáva prítomný iba v názve.
V slovenskom prostredí pôsobí v posledných rokoch viacero pomerne etablovaných a cielene tvorených súkromných zbierok (za všetky spomeňme Prvú slovenskú investičnú skupinu, a. s., a jej kurátorku Zuzanu Bartošovú). Často však nad nimi visí otáznik spolupráce s odborníkmi, niekedy je jasne priznaná a inokedy neznáma. Samozrejme, vedomá i nevedomá spolupráca v priznanej alebo nepriznanej forme vždy existuje a existovala. Investičný ART FOND stavil na partnerstvo so zástupcami intelektuálnej elity, ktorá je ďalšou pridanou hodnotou zbierky. V jej tíme ako poradcovia pracujú Katarína Bajcurová, Beata Jablonská, Katarína Rusnáková a Stanislav Stankoci. Výsledkom ich spolupráce sú autorské kolekcie, v niektorých prípadoch ucelenejšie, no v niektorých (je ich však minimum) pôsobia ako z núdze cnosť alebo výsledok náročnejšej dohody viacerých záujmov.
Problémom umeleckého zberateľstva je získanie kvalitných diel priamo od autorov, u niektorých už vlastne nie sú k dispozícii z toho dôvodu, že sa nachádzajú v iných súkromných alebo štátnych zbierkach. Uvidíme, akým smerom sa umelecký trh bude vyvíjať a modelovať situáciu v umeleckom dianí v našom prostredí i po tejto výstave. Zatiaľ sa ukazuje, že obchodné záujmy úzko súvisia s umenovednou reflexiou a vychádzajú z odborného spracovania dejín umenia verejnými inštitúciami, ktorým sa darí autorov monograficky spracovať a v niektorých prípadoch ich aj s úspechom prezentovať v zahraničí. Nie je to súperenie medzi verejným, teda štátnym a súkromným kapitálom, ale treba pripomenúť, že súkromný priestor vychádza zo skúseností verejného sektora, vďaka čomu môže vyskladať výstavu ako šlabikár, kde nájdeme to podstatné z tvorby toho-ktorého autora. Pripomeňme, že rozhodujúcim kritériom výberu umelca v zbierke bolo i jeho zastúpenie na výstavách v relevantných inštitúciách, dôležitých kurátorských výstavách a v zbierkach na Slovensku a v zahraničí.
V súčasnosti patrí k diskutovaným problémom inštitucionálna kríza a nedôvera k verejným inštitúciám. Negatívnymi, často frekventovanými slovami dneška sú korupcia a netransparentnosť, stret záujmov. Nielen z obchodných dôvodov v tomto prípade pôsobia tieto vzťahy transparentne a kooperatívne. Veľakrát sú v štátnych galériách vystavované diela zo súkromných zbierok. Je to prirodzená cesta, a keď štát alebo samospráva kľúčové dielo do zbierky z nejakých dôvodov (financie, nemožnosť dohody a komunikácie) nezíska, stáva sa žiadateľom o výpožičku zo súkromných zberateľských zdrojov. Takže tento model spolupráce funguje obojstranne a nemožno sa mu vyhnúť.
Súkromný kapitál môže akumulovať hodnoty, ale neurčuje, čo hodnotou je, prípadne, čo ňou v budúcnosti bude. Bez prirodzenej väzby súkromného a verejného model normálneho fungovania umeleckého sveta nejestvuje. Čitateľná misia ART FONDu má aj svoje spomenuté slabšie miesta – okrem významnej zbierky overených autorov je, zdá sa, až príliš „neriziková“, riziko je minimálne, a tým stráca spontánnosť a je uzatvorená takmer ako vzduch Paríža v sklenenej banke Marcela Duchampa.
Vladimíra Büngerová je kurátorka a teoretička umenia, pôsobí v Slovenskej národnej galérii.
1 Jablonská, Beata: Art fond. K založeniu stredoeurópskeho fondu súčasného umenia. Flash Art CZ/SK, July – September 2015, s. 11.
Pohľad do výstavy zbierky ART FONDU v Zoya Gallery v Bratislave, foto: archív ART FONDU.
Alex Mlynárčik (1934) Permanentná manifestácia – Lola, od marca 1966, kombinovaná technika na dreve, polychrómia, 50 × 90 × 15 cm;
Stano Filko Oltár súčasnosti, 1960 – 1962 (autorské datovanie) 1964 – 1965, reliéf, asambláž, koláž na dreve,190 × 120 cm. obe foto: archív ART FONDU.