Tomáš Džadoň výstavou pod názvom Ideálne spoluvlastníctvo v Krokus Galérii ohlásil našej umeleckej scéne hneď niekoľko pozitívnych správ. Obzvlášť dobrý message autor poslal v súčasnosti nie bez dôvodu frustrovanej societe sochárov. Džadoň napriek úskaliam a koncu existencie Pamätníka ľudovej architektúry v Košiciach (2013-2016) nerezignoval na realizácie vo verejnom priestore a výstavou predstavil hneď štyri pozoruhodné a veľkorysé projekty modelmi, dokumentáciou, náčrtmi a vizualizáciami z posledných rokov. Hoci niektoré z nich v súťažiach zatiaľ neuspeli a ostávajú v rovine projektu (K-20 Dům umění Brno, 2015-2017) sú medzi vystavenými i tie s nádejou na budúcu realizáciu (model ihriska Rúrky, Spojky, Trúby, Šachty!, 2017, Leopoldov). Projekty sú ideovo a formálne konzistentné, prirodzene nadväzujú na Džadoňovu predchádzajúcu tvorbu vnútornou integritou a odkazmi k jeho typickému nostalgickému repertoáru – prítomnosťou minulého (A. Huyssen) a jej živou interpretáciou. V spolupráci s F. Blaščákom a M. Kollárom pripravil projekt pamätníka Nežnej revolúcie v novembri 1989 Park slobody (2015-2017). Predstavuje premenu bratislavského Námestia slobody nielen po materiálnej, ale i po „ideovej stránke“, skrátka návrh priestoru aktívneho života s takmer minimálnym posunom v realite. Imateriálnym vstupom je legislatívny rámec, ktorého podstata tkvie v prevode vlastníctva pozemku parku na všetkých občanov SR vo forme ideálneho spoluvlastníctva. V úlohe tajomníčky výstavy A. Mona Chişa píše, že Džadoň „navrhuje upraviť verejný priestor tak, že sa z neho stane živé intelektuálne dobrodružstvo, skutok odvahy, svedectvo veľkých príbehov, interaktívna platforma pre spoluúčasť, politika vnímania“. V jeho projektoch je prítomný kus naivity a potrebného idealizmu, silná dávka zaťatosti, zdravá odvaha a kreatívna hravosť ako nevyhnutná podstata vstupu do verejného priestoru a vyrovnania sa s jeho minulosťou, ale s priamym a otvoreným pohľadom do budúcnosti.
Tomáš Džadoň
11. 12. 2017