Yvon Lambert
Inštalácia Carlosa Amoralesa patrí k tým, ktoré v nás pri vstupe do miestnosti automaticky vyvolajú dojem úžasu. S nie menej ako 25 000 čiernymi papierovými moľami, pokrývajúcimi každý mysliteľný povrch galérie, predstavuje dielo Black Cloud / Čierny mrak (doprevádzané umelcovým prvým čierno-bielym filmom) monumentálnu inštaláciu, ktorá je zlovestná a zároveň zvodná. Zhluky delikátne vycizelovaných molí sú jednak priestorovou kresbou, záberom z filmu, jeho stvárneními rozšírením. V Amoralesovom ateliéri v Mexico City dostávajú mole „voľné pole“ pôsobenia. Sústredené v zhlukoch pokrývajú povrchy, steny i nábytok. V obidvoch prípadoch je interiér zaplavený papierovou podobou týchto okrídlených stvorení. Avšak, pokiaľ inštalácia pohltí diváka svojím rozmerom a krásou, film disponuje znepokojujúcejším charakterom. Absencia akejkoľvek ľudskej bytosti prepožičiava celej inštalácii hrôzostrašný dojem. Ako keby mole vyhrali rozhodujúcu bitku súdneho dňa a dobyli ríšu ľudskej existencie. Dokonca i obraz filmu sa trepoce ako krídla hmyzu. Do nášho vnímania sa vkráda zlovestný pocit neistoty, podporovaný pozoruhodnou hudbou Juliana Ledea. Čoskoro je evidentné, že Black Cloud, ako jedna z ďalších odnoží umelcovho „nestáleho archívu“, zostúpil na Zem a zahalil do tmy všetko, čo mu prišlo do cesty. Amorales obratne narába s pojmami krásy, príťažlivosti a odpudivosti. Počiatočný pôvab sa postupne mení na absurdne neznesiteľný interiér a formálna krása trojrozmernej inštalácie pri sledovaní jej celuloidového prevedenia ustupuje dojmu nepokoja a neistoty. Šikovným rozmiestnením hromád použitého papiera vo filme, ako i finálnym záberom na ruku držiacu kus papiera, nám Amorales pripomína, že umelec je vždy ten, čo ťahá za motúziky.
Isabelle Dupuis
Carlos Amorales: Black Cloud/Čierny mrak, 2007, 25 000 papierové mole. Black Cloud (ateliér), 2007, 16 mm film prepísaný do videa s vysokým rozlíšením. S láskavým povolením Yvon Lambert, Paris/New York.