Otvorenie výstavy Nate Lowmana a Dana Colena v priestoroch galérie Maccarone sprevádzal veľký randál – auto plné káblov, malých monitorov a reproduktorov, hrajúcich pieseň „Tequilla“, ktorú bolo počuť v celom výstavnom priestore. Povedľa, na poškriabanom bielom podstavci na kolesách, bol na prepravnej palete, napoly prehnutý, zabalený v igelitových sáčkoch a reťaziach, umiestnený motor z auta, pochádzajúci podľa všetkého z vypitvaného auta obďaleč. Colen a Lowman opätovne dokázali, že ich najväčšia tvorivá sila sa prejavuje v prípadoch, ako pri ich inej lepšej práci, keď sú fyzicky prepojení s nezvyčajnými materiálmi.
V týchto prípadoch sa ich cynická citlivosť v duchu Richarda Princea – posadnutosť bezcennými a úbohými materiálmi, vzťahujúcimi sa k americkej histórii, folklóru a kultúre – zdá takmer (ale nie vždy) úplne nepodstatná. Maľba s popiskou „Ah, to je o modernizme.“, ktorá nám na začiatku pripadá neuveriteľne ironická, je v podstate zámerne prihlúplym vyjadrením samozrejmého. Napriek ich šialenej veselosti a dejinami umenia verifikovanej snahe držať krok s dobou, najlepší sú, keď ich dielo vyžaruje istý druh hmatateľnosti a neobratnej fraškovitosti – ako napríklad pri zlomenom saxofóne, naplnenom hlinou. Transformáciou pouličného odpadu a slabín našej kultúry, literárneho odpadu ako i recyklovaných kultúrnych úlomkov vo forme gýčových pop obrazov, zastávajú voči Rauschenbergerovej myšlienke, operujúcej „medzi umením a životom“ títo umelci úzkosťou živený, sarkastický postoj. Textúry mestských ulíc a opustených uličiek, špinavé bary a autoopravovne, chodník a bieda skládok odpadu prechádzajú celým ich dielom. Pri pohľade na ich tvorbu nás premkne pocit pokazených a použitých vecí, znehodnotených a pošliapaných kultúrnych hodnôt – akoby bolo naše spoločné kultúrne dedičstvo súčasťou upadajúceho impéria.
Nate Lowman / Dan Colen, Otvor kufor, 2008, mixed media, 91x150x160 cm, courtesy Maccarone, New York, foto: Tom Powel.
Elwyn Palmerton