SIGNÁL – príbeh slovenského (post)konceptuálneho umenia by

by 15. 6. 2019

Výstava SIGNÁL v priestoroch Ludwig múzea v Budapešti v kurátorstve Vladimíra Beskida je spoločne s projektmi Soft Codes v Múzeu súčasného umenia vo Wroclawi (2015) a SONDA 1 v Galérii hlavného mesta Prahy (2018-19) pozitívnym príkladom systematického prezentovania slovenského umenia v zahraničí. Ako napovedá názov, koncepčne dominuje implicitná naratívna rovina odvíjajúca sa od nelineárneho členenia na štyri ucelené vizuálne sekcie, v rámci ktorých medzi sebou komunikujú diela vytvorené v odlišných dekádach, generáciách, ale aj sociálno-politických kontextoch. Ide o tematické bloky: TEXTománia, Nulové gestá, Kozmos v izbe a Redefinícia obrazu. Vzniká tak špecifický percepčný raster, v ktorom na seba reagujú diela s podobnými alebo navzájom sa dopĺňajúcimi „symptómami“. Návštevník tak môže vnímať dematerializované otázniky Júliusa Kollera v priamom dialógu s fyzikálno-materiálovými analýzami v podobe objektov jednoduchého gesta Viktora Freša. Možno je škoda, že výstava neprezentuje autorov, v ktorých tvorbe sa princípy konceptualizmu zrkadlia, i keď s ním prioritne nepracujú. „Príbeh“ slovenského konceptu by tak rozšíril optiku toho, čím koncept byť môže a, naopak, kde má svoje limity a stáva sa kalkulom. V tomto bode je však vhodné spomenúť grafické diela Stana Filka či Jozefa Jankoviča, ktoré pripomínajú architektonické štúdie a naznačujú jeho presahy aj do iných disciplín. Týmto spôsobom však cieľ výstavy definovaný nebol. Napriek tomu do diskurzu prispieva prostredníctvom vhodne definovaných tematických (meta)okruhov, ktoré nazerajú na slovenský koncept ako na heterogénny celok, avšak s rovnakým ideovým rámcom, ktorým nie je „produkcia artefaktov, ale reštrukturalizácia myslenia“ (Petr Koťátko).

More stories by

Filip Krutek