Pod názvom Oslobodený priestor: starostlivosť – architektúra – feminizmus pripravila kurátorka Petra Hlaváčková v Galérii mesta Bratislavy výstavný projekt s ambíciou predstaviť feministické prístupy, ktoré odkrývajú a skúmajú patriarchálne mechanizmy moci v prostredí architektonického myslenia, navrhovania a praxe. Výstava sa zameriava na prehodnocovanie definovania a vnímania architektúry, pričom zdôrazňuje chápanie architektúry najmä ako prostriedku vytvárania a užívania bezpečných a inkluzívnych prostredí, naplnených solidaritou, spoluprácou a starostlivosťou. Expozícia ponúka priestor na predstavenie postojov, stratégií a nástrojov intersekcionálneho feministického myslenia a tematizuje široké spektrum vzájomne súvisiacich problematík, ako sú architektonické vzdelávanie, procesy navrhovania, kontexty realizácií, formy kritiky a fenomén nomádstva. Ústredným motívom výstavného projektu a sprievodných podujatí je aktivistické definovanie architektonickej tvorby spájanej s potenciálom želaných zmien v spoločnosti. Architektúra je v zvolenej perspektíve priestor, kde je možné sledovať, analyzovať a kritizovať nerovnocenné zastúpenia žien a nedostatočné zohľadnenie ich hlasov a potrieb, ale zároveň sa architektúra stáva aj vedomým prostriedkom systematického formovania spravodlivejšieho usporiadania sveta. Výstava predstavuje rôzne formy, stratégie a artikulácie týchto aspektov: Kritickú analýzu médií, zameranú na reprezentácie žien v súvislosti s bývaním a predstavou domova, dokumentárne výpovede, priestorové inštalácie, textové deklarácie, performatívne prístupy, participatívne projekty a pocty významným predstaviteľkám odboru. Kurátorkou umeleckých intervencií je Nicole Sabella.
Inštalácia Denisy Nečasovej a Petry Hlaváčkovej Od úderníčky ku gazdinke (2023) predstavuje chronologické radenie titulných strán populárneho časopisu Vlasta z obdobia štyridsiatych až osemdesiatych rokov minulého storočia. Zmeny vizuálu magazínu zároveň predstavujú premeny vnímania spoločenského postavenia žien a ich dobovo a ideologicky podmienených sociálnych rolí. Video Átriák (2022) Markéty Mráčkovej, Šárky Svobodovej, Barbory Šimonovej a Jaroslava Šlaufa je spomienkou na architektku Růženu Žertovú (1932 – 2019) a jej dom v Brne-Žabovřeskoch. Audiovizuálny dokument je empatickou prípadovou štúdiou, sledujúcou prepojenia individuálneho osudu autorky s jej domom, tvorbou, prostredím a premenlivými spoločenskými udalosťami. Video a inštalácia Učiť sa radostne a feministicky (2023) kolektívu Spolka približuje koncepciu špekulatívneho a nehierarchického prístupu k vzdelávaniu, ktorá je prepojená s citlivosťou voči marginalizovaným perspektívam jednotlivých aktérov.
Napriek načrtnutej rôznorodosti médií a autorských prístupov pôsobí výstava ako detailne premyslený celok. Okrem spoločného menovateľa angažovanosti a vnímania architektúry cez prizmu kritických feministických štúdií spoluvytvára dojem celistvosti aj výrazný a vydarený vizuál (Alina Matějová) a architektonické riešenie priestoru (Janica Šipulová a Woven).