Poslaním umenia už dávno nie je len dekorovať a zútulňovať ľudské interiéry. V posledných dekádach sa umelci oprostili od neosobných, abstraktných priestorov white cube a priblížili sa bližšie k ľuďom, spoločnosti, komunite so snahou adresovať im existujúce problémy v spoločnosti. Tento obrat na jednej strane súvisí i s nedávnou krízou ekonomických a sociálnych systémov mnohých demokracií. Na druhej strane je logickým následkom prehodnocovania funkcie umenia, miesta umelca v produktívnej spoločnosti a jeho možnosti prispieť k riešeniu akútnych spoločenských otázok.
Výstava Odovzdaní zmene (v kurátorskej koncepcii Daniela Grúňa) sa pokúša divákovi priblížiť rôzne varianty prístupov umelcov k využívaniu postupov a metód sociálnej práce v ich vlastných umeleckých výskumoch a výstupoch. Prezentované diela často balansujú na hrane s umeleckým aktivizmom, aktívne zapájajú znevýhodnené sociálne či etnické skupiny do riešenia ich vlastnej negatívnej situácie prostredníctvom vhodne zvolených „umeleckých“ aktivít. (Napr. Projekt Karaván, 2013/2014 Daniely Krajčovej a Ota Hudeca, ktorý formou multimediálnej inštalácie predstavuje výstupy z tvorivých dielní realizovaných s komunitnými centrami OZ Človek v ohrození na rôznych miestach Slovenska, ako i so žiakmi ZŠ v Podunajských Biskupiciach v priestoroch tranzitu. Tiež séria digitálnych tlačí Rafała Jakubowicza Nezamestnaní (2012) zachytávajúca výsadbu sochy podľa litografie Władisława Strzemińskeho vo verejnom priestore Bytomy v Poľsku.) Alebo majú skôr formu neosobnej dokumentácie zvoleného status quo, ako je to v prípade dokumentu Euro Maidan Kyjev (2014) Tomáša Rafu zachytávajúceho aktuálne udalosti počas demonštrácií na kyjevskom Majdane na jar 2014. Iným druhom dokumentu, s nádychom mystifikácie a vedomým manipulovaním s informáciami, odkazujúc tak k častému zneužívaniu a dezinformáciám masmédií, je dielo Pavlíny Fichty-Čiernej Reportáže pre TV Zemplín (2013) „informujúce“ o rómskej otázke na východe Slovenska.
Výstava Odovzdaní zmene je sumárom aktuálnych tendencií v súčasnej umeleckej praxi – predovšetkým jej „sociálne“ a angažovane motivovanej vetvy, ktorá sa prostredníctvom umeleckých postupov pokúša prispieť k zlepšeniu stavu spoločnosti a k odkrývaniu, veľakrát i so snahou ponúknuť možné riešenia pálčivých tém súčasnosti prezentujúc tak umelca a súčasné umenie ako pregnantný spôsob riešenia akútnych problémov spoločnosti.
OTO HUDEC – DANIELA KRAJČOVÁ, Projekt Karaván, mobilná dielňa, 2014, foto: Adam Šakový.
Katarína Slaninová
