Vyše 2200 absolventov, 680 poslucháčov v 3 stupňoch štúdia, 109 pedagógov, 88 administratívnych a technických pracovníkov, 37 ateliérov, 12 katedier, 6 výskumníkov, 5 laboratórií, 4 budovy, 3 projekty zo štrukturálnych fondov, 1 Kabinet kresby… Ide o údaje z manifestu sociologického happeningu? Možno by sa dali interpretovať aj tak. Každopádne však predstavujú Vysokú školu výtvarných umení po 65. rokoch jej existencie.
Od klasickej akadémie…
Vysoká škola výtvarných umení dostala hneď v roku 1949 do vienka úlohu tradičnej akadémie a zároveň umeleckopriemyselnej školy. Začínala s dvomi maliarskymi, dvomi sochárskymi ateliérmi a jedným reštaurátorským oddelením. Nasledovala grafika. Až kultúrny vývoj v 60. rokoch 20. storočia napomohol otvoreniu úžitkovo-umeleckých odborov: architektúra a sklo v architektúre. V 70. rokoch vznikli oddelenia tvarovania výrobkov spotrebného priemyslu a textilu. K rozvoju úžitkového umenia na škole došlo znova po roku 1989. VŠVU prechádzala kompletnou transformáciou. Čerstvú energiu priniesli noví pedagógovia po radikálnej výmene učiteľského zboru. Aj zmenená štruktúra školy posilnila úžitkové odbory. Prechod na bolonský systém a rozvinutie zahraničných výmen boli ďalšími dôležitými determinantmi nasledujúceho smerovania. Po dvadsiatich piatich rokoch od Nežnej revolúcie stojí azda za to opäť rekapitulovať. Pomôžem si pri tom aj úvahami samotných pedagógov, ktoré sú zachytené v publikácii Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave. 65. výročie jej založenia (VŠVU, 2014).
… k súčasnej VŠVU
„Škola si už dávnejšie predsavzala, že sa pokúsi udržať tradičné výtvarné disciplíny i technológie, a zároveň vytvorí priestor novým špecifickým podobám umenia, ktoré reflektujú mediálnosť dnešného sveta,“ poznamenal rektor Stanislav Stankoci. 1
Najmladšie pracovisko, Katedra intermédií a multimédií (od 2007), reagovalo na dopyt po študijnom programe, ktorý by systematicky narábal s novými médiami. Interdisciplinárnosť poskytuje aj pri vzdelávaní najväčší priestor a slobodu. Jednotlivé ateliéry nie sú ani tak fyzickým priestorom, ale intelektuálnym kontextom 2 pre primerane kritické zdieľanie informácií, názorov a tvorivých skúseností.
Katedra dizajnu konštatuje, že profesia dizajnéra má dnes zelenú. Každý jej ateliér odlišne odzrkadľuje potreby doby, ale problematikou vzťahov spoločnosti k umeniu a dizajnu 3 sa zaoberá najmä ateliér Art dizajn. Pred piatimi rokmi sa transformoval z Ateliéru produktového dizajnu a reflektuje vznik nového fenoménu – autorského dizajnu. KD plánuje rozšírenie o štvrtý ateliér so zameraním na interiér.
Vizuálna komunikácia a dizajn sa stali strategickými ľudskými činnosťami, ktoré výrazne ovplyvňujú vývoj súčasnej civilizácie. Pre dnešnú podobu Katedry vizuálnej komunikácie boli rozhodujúce roky 2003 – 2007, kedy na škole začalo pracovať niekoľko čerstvých absolventov. Mladí pedagógovia aplikujú nové, pestré učebné metódy, zaviedli viaceré odborné predmety a projek- tové plány. Katedra práve zriaďuje aj DigitaLab.
Po nedávnej smrti maľby a napriek kríze kultúry sa na začiatku nového tisícročia prebudil opäť záujem o maľbu. Katedra maľby a iných médií ponúka chránené územie, špeciálny časopriestor, kde sa možno venovať cielenému a intenzívnemu výskumu média maľby v kontexte rozmanitých vplyvov. Pre umelecký postoj má platiť, že navzdory neistotám a skepse existuje autorská zodpovednosť 4 tvoriť diela kriticky reflektujúce náš svet.
V posledných rokoch sa zvýšil záujem o textil aj vďaka fibre art – voľnému umeniu v textilnom materiáli. Katedra textilnej tvorby sa blíži k progresívnym európskym centrám najmä digitalizáciou technologických pracovísk. Zdecimovanie textilného priemyslu (nielen na Slovensku) vyvoláva zas potrebu novo nasmerovať textilný dizajn a školenie v tejto oblasti. Vo výučbe odevných dizajnérov je potom potrebné si uvedomiť, že až kolekcia je relevantným nositeľom myšlienky a tvorivej výpovede.
Súčasnú Katedru reštaurovania, jediné akreditované pracovisko svojho druhu na Slovensku, tvorí šesť ateliérov: Ateliér reštaurovania závesných obrazov a tabuľových malieb, Ateliér reštaurovania výtvarných diel na papieri a fotografie (od 2006), Ateliér reštaurovania nástenných malieb, Ateliér reštaurovania drevenej plastiky, Ateliér reštaurovania kamenných sôch a kamenných prvkov architektúry a najnovšie i Ateliér reštaurovania textilu (od 2009).
Na aktuálne dianie v oblastiach skla, keramiky a šperku reaguje Katedra úžitkového umenia. Opiera sa aj o poznatky z histórie uvedených odborov. U študentov zdokonaľuje schopnosti tvorivej práce v priereze od úžitkového umenia, cez dizajnérske úlohy až po voľné autorské projekty. Rozvoj mladého tvorcu pedagógovia smerujú k snúbeniu intelektu s kreatívnou remeselnou zručnosťou. 5
Katedra grafiky a iných médií zachováva tradície disciplíny, zároveň reaguje na súčasnú transmediálnosť vizuálneho umenia. Pribudli predmety – zamerané na 2D a 3D grafiku – na modelovanie a presahy do priestoru, na nové podoby ilustrácie a knižnej tvorby. Ateliéry skúmajú interpretačné rámce sveta v rôznych kontextoch, ponúkajú študentom všetko, čo ich posunie v myslení a čo rozvíja ich schopnosť scitlivovať sa voči okoliu a následne scitlivovať svoje okolie. 6
Dnešné úvahy o architektúre degradovali na otázku typológie s módnou fasádou, čo Katedra architektonickej tvorby odmieta. Architektúra už nie je iba konfiguráciou priestorových, svetelných či zvukových proporcií. Katedra zmenila tradičné formy výučby na fóra spoločných výskumných projektov. Jednotlivé zadania sú trenažérom premýšľania o architektúre a podnecujú k hľadaniu nového pohľadu na novú architektúru. 7 Na devalváciu svojej disciplíny upozorňuje Katedra fotografie a nových médií. Spoločnosť, konfrontovaná s nebývalou popularitou digitálnej fotografie, problematizuje už samotný status fotografa ako umelca. Aj preto je čoraz ťažšie motivovať mladých ľudí k štúdiu fotografie.Digitalizácia vyvoláva diskusie o konci fotografického média či o nevyhnutnosti jeho radikálnej premeny a iného spôsobu vnímania. 8
O sochárstve, vnímanom v spoločnosti aktuálne ako menšinová záležitosť, hovorí Katedra socha, objekt, inštalácia. Mnoho sa písalo o dematerializácii umenia. K dematerializácii sochy u nás po roku 1989 prispela kritika monumentálnosti, ideologicky zneužívanej počas komunizmu, tiež nástup nových médií. Sochárstvo stojí pred nevyhnutnosťou znovuobjavovania a prehodnocovania vlastných základov, ako aj ciest k divákovi. 9
„Akadémia budúcnosti by mala byť miestom projektovania a vízií, prepojením laboratória a živej praxe, miestom spolupráce a tvorivého kontaktu medzi (už) skúsenými a (ešte stále) neskúsenými, kde vôľa ku kreativite a dialógu prichádza prirodzene z oboch strán, od učiteľa i študenta.“ 10
1 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave. 65. výročie jej založenia.
Ed. Iva Paštrnáková. Bratislava: VŠVU, 2014, p. 11.
2 Ivi, pp. 174−179.
3 Ivi, pp. 285−286.
4 Ivi, pp. 34−35, 39.
5 Ivi, p. 216.
6 Ivi, pp. 74−75.
7 Ivi, pp. 349, 360, 364.
8 Ivi, p. 145−147.
9 Ivi, pp. 108−110.
10 Myšlienka vypustená z rukopisu textu z citovaného diela,
pp. 108-113.
Marcel Benčík, Branislav Matis Model VŠVU/AFAD, 2014 Detail časopriestorovej mapy na výstave Rozmanitosť nutná foto: Marko Horban.
Adrián Švec, Lucie Tomaštíková, Tomáš Kučera, Jana Zatlukajová, Karolína Barényiová, Júlia Počátková, Katarína Máčková, Mária Novotná, Róbert Martinček,Richard Schlesinger, Alexandra Pilková, Juraj Peták, Dušan Draxler, Veronika Partelová, Filip Kusák, Jakub Havlík, Ashini Shah, Maitry Shah URBO KUNE II – hlavné mesto spojených štátov európskych. 2013–2014 – detail, výstava Rozmanitosť nutná foto: Marko Horban.
Iva Paštrnáková je výskumníčkou na VŠVU v Bratislave.