1989 by

by 10. 12. 2019

Výstava 1989 predstavuje diela umelkýň z východnej Európy, ktoré vznikli v zlomovom roku 1989. Sprievodný text historičky umenia Noemi Smolik tieto diela zasadzuje nielen do kontextu pádu berlínskeho múru, ale i uvedenia Windows 3.0, a v neposlednom rade vydania knihy Gender Trouble filozofky Judith Butler. Text sa však odvoláva hlavne na novinára Thomasa Friedmana – obhajcu neregulovaného trhu, ako i vojny v Iraku, a Mohameda bin Salmána – ktorý akoby zosobňoval paradoxy vysnívanej západnej demokracie v kontraste s „komunistickými diktatúrami“.

Ako rok 1989 vyzeral z pohľadu žien, prípadne transgenderových umelkýň? Libuše Jarcovjáková zdokumentovala pád Berlínskeho múru „z druhej strany“, keďže v tej dobe žila v Západnom Berlíne. Rovnako Marysia Lewandowska a Orshi Drozdik v tej dobe tvorili na Západe. Lewandowskej však ani z Londýna neušlo skromné zastúpenie žien vo verejných debatách v Poľsku, na ktoré odkazuje jej fotoinštalácia s dvoma stoličkami. Drozdik v tej dobe v New Yorku rozvíjala svoju tvorbu zameranú okrem iného na kritiku vedeckej pravdy, napr. vo svojej „encyklopedickej“ drapérii. Anna Daučíková, žijúca v tej dobe v Moskve, sa predtým, než objavila videoart, venovala štrukturálnej maľbe, fotografii a kolážam. Maľbe sa venovala i Ilona Németh, ktorej triptych mužského torza revolucionára s kanárikom je odrazom jej záujmu o kolektívnu históriu s príchuťou postmodernej irónie. Kolektívnej histórii sa venuje aj Lia Perjovschi, ktorej diela majú od roku 1989 formu archívov a diagramov, v tomto prípade o povojnovej histórii Rumunska. Generačne najstaršie umelkyne Zorka Ságlová a Jana Želibská sú zastúpené pečiatkovými maľbami pre Ságlovú ikonických zajacov a Želibskej diptychom s kolážovou kresbou okrídlenej ženskej figúry.

Rokom 1989 sa síce skončila studená vojna, ako však ukázala občianska vojna v Juhoslávii a následné vojny proti terorizmu, zďaleka nešlo o koniec ozbrojených konfliktov. Že kniha Judith Butler rovnako neukončila patriarchát a sexizmus, dnes ukazujú dôsledky hnutia #MeToo. Výstava 1989 je tak dôležitá ako pripomienka rozmanitosti tvorby žien naprieč generáciami.

More stories by

Rado Ištok