V netypickom priestore galérie Nástupište 1-12 v Topoľčanoch sa od 12. 10. do 15. 11. 2020 konala site-specific výstava Mareka Jarottu pod názvom Miesta prechodu. Marek Jarotta je už etablovaný autor v kontexte slovenskej výtvarnej scény, verejnosť ho reflektuje hlavne od roku 2013, keď tesne po ukončení štúdia maľby (v Ateliéri mal+by) pod vedením Mgr. art. Klaudie Kosziby, ArtD. získal druhé miesto Ceny Nadácie VUB, a neustále aktívne tvorí a vystavuje.
Výstava pozostáva z veľkorozmerného perforovaného objektu zloženého z dosiek obojstranne zrkadlovo pokrytých akrylovým transferom a maľbou. Autor je v prvom rade zameraný na médium maľby, ale má prirodzené sklony k interdisciplinárnym presahom do iných médií. Vychádza z počítačovo manipulovanej – niekedy až hybridne prepájanej fotografie. Často používa akrylový transfer na plátno, v tomto prípade na OSB dosky, kde vzniká štruktúra po nanesení štetcom. Je plná výpadkov, ktoré ďalej retušuje reštaurátorskými zásahmi, čím sa z náhody stane obraz systematicky usmernený autorom. Následne maliarsky spracováva jeho časti. Vystavený objekt je autonómnym presahom do tretieho rozmeru, priestoru, v ktorom sa divák ocitá a ktorý ho vtiahne.
Tvorba maliara je ideovo vyformovaná a komplexne ustálená. S témou tranzitných prostredí pracuje a neustále ju posúva do iných rovín niekoľko rokov. Sú svojbytnou scenériou, krajinomaľbou aj laboratóriom rôznych možností. Videli sme ich už v monochromatickej farebnosti, zvláštne vyľudnené a pôsobiace až postapokalyptyckým dojmom, ale aj vo farbách obohatené o ľudské figúry.
Dielo zásadne získalo nový kontext dobou, ktorá prišla v roku 2020, keď sa prudko zvýšil záujem zberateľov o jeho zobrazenia znepokojivo vyprázdnených staničných čakární či letiskových hál. Stali sa určitým mementom situácie vzniknutej príchodom protipandemických opatrení počas koronakrízy.
V súvislosti s výstavou na Nástupišti 1-12 je však najdôležitejšie spomenúť jej site-specific rozmer. Priestor galérie sa nachádza v podchode pod stanicou a maliarsky objekt kontinuálne splynul s týmto autentickým prostredím. Jeho sivá štruktúra homogenizovala s typickou staničnou špinou a zobrazenie eskalátorov pôsobilo ako multiplikácia skutočných eskalátorov v podchode.
