Multimediálna tvorba slovenského vizuálneho umelca Radovana Čerevku (*1980, Košice) obohacuje domácu výtvarnú scénu neustálym formálnym vývojom a silným autorským programom. Vlastné umelecké prístupy kontinuálne nabaľuje a každým novým dielom či výstavným projektom prehlbuje a aktualizuje o nové podnety. Dlhodobý záujem o vojenské konflikty, ich mediálnu reprezentáciu, vzťah s fikciou, neodmysliteľnými hoaxami a expandovanou formou reality prenáša do sôch, objektov, kresieb či priestorových inštalácií vo vkusnom pomere medzi iróniou a vážnosťou tém.
Výstavný projekt Budovanie skutočného tela predstavil postapokalyptickú a posthumánnu scenériu roztrúsenú po priestoroch bratislavskej Kunsthalle LAB. Zelené neónové svetlo a prenikavá sladkastá vôňa umelých dochucovadiel sprevádzali model symbolickej krajiny tiahnucej sa po zemi galérie. Trashová estetika deštruovaného nájdeného materiálu doplnená historizujúcou vizualitou surreálnych objektov pripomínajúcich zvetrané ruiny prirodzene gradovala do vertikálneho vrcholu vo forme multiplikovaných totemov vytvorených z naskladaných plastových obalov od výživových doplnkov. Metamorfózu pôvodných funkcií použitých objektov zažili i pomôcky na cvičenie či stojan na odkladanie kotúčových závaží. Vznik miesto-špecifického environmentu venovanému témam telesnosti a kultu tela podnietili bizarné názvoslovia a vizuálny branding obalov od proteínov, aminokyselín, vitamínov či predtréningových stimulantov. Čerevkova selekcia sa zamerala na predobrazy idealizovanej maskulinity, ktorú si výrobcovia produktov spájajú s atmosférou antického sveta či historických bojísk plných agresie, krvi, potu a bezhraničného hrdinstva. Stereotypné symboly toxickej maskulinity sľubujú vyrovnanie sa bohu, ktorého si predstavujem, ako po večeroch benčuje dvojnásobok vlastnej váhy.
Nápaditý projekt vo veľkej miere zdôraznil hlavne autorovu sochársku prax, ktorú sa mu podarilo aktualizovať o nové výrazové prostriedky a materiály. Experimentálny charakter environmentu sa do prostredia výstavných priestorov vyslovene núka, avšak jeho drobná mierka zapríčinila, že sa v LABe trochu strácal. Nevýrazné oddelenie jednotlivých troch častí projektu spôsobilo, že splynuli do jedného nekoherentného celku, ktorému by napríklad veľmi pomohlo ich predimenzovanie (známe z autorových starších realizácií) či výraznejšia rozpínavosť po priestoroch galérie a smerom von k nadviazaniu kontaktu s okoloidúcim publikom.
