Skupinová terapia pre Cenu Oskára Čepana by

by 20. 4. 2023

Výstava Call Me If You Need Me (kurátorka Ema Hesterová) predstavuje diela účastníkov*čiek Ceny Oskára Čepana 2022 v priestoroch bratislavskej Kunsthalle, ktoré dostali jednoduchý, no výrazný makeover moment (architektom výstavy je Jakub Kopec). Prebúraním stien a otvorením ochodze zo strany ulice prvého poschodia sa narušil akýsi nepriepustný obal galerijnej bielej kocky, do priestoru sa dostalo nielen prirodzené denné svetlo, ale aj pravidelný rytmus exteriérových architektonických prvkov.

Krásne paradoxne, v tejto nanovo otvorenej časti priestoru nachádzame iba jeden uzavreto pôsobiaci objekt, priestor v priestore, svet vo svete Lenky Adamcovej. Vchod za cirkusovo pôsobiacim závesom vedie do klaustrofobickej zvukovej inštalácie so svetelnými prvkami. Stávame sa súčasťou jej Hunt on unknown species, intenzívneho a znepokojivého akustického predstavenia. Adamcová dosahuje kinematografický zážitok v našej hlave a ja sa pýtam sama seba, prečo väčšina z nás načúva iným hlasom a vstupuje do odlišných svetov iba z bezpečnej vzdialenosti?

Hlavnému priestoru nevtieravo dominuje inštalácia Moniky Pascoe Mikyškovej, umelkyne so špecifickou autorskou poetikou. Jej spolupráca s deťmi s poruchou zraku a sluchu má svoje čaro v hľadaní prienikov a kontrastov pri stvárnení námetových východísk z prírody. Celkový potenciál jej inštalácie však pre mňa vo svojej mnohorakosti materiálov, inštalačných prvkov a ich usporiadaní nakoniec tak trochu zanikol, jednotlivé diela strácajú na subtílnosti, hoci sú samy o sebe pôsobivé a ilustrujú rôzne prístupy autorky k jej vlastnému organickému univerzu. 

Michal Mitro sa rozhodol odprezentovať variáciu svojho projektu s príznačným akronymom pre splín z nedostatku prirodzeného svetla SAD Light Therapy. V rámci odmietnutia súčasnej umeleckej nadprodukcie, tlaku na výkon a tematizovanie duševného zdravia je Mitrova voľba reprízy v minimalistickom architektonickom settingu symptomatická. Gýčové poťahy tulivakov odkazujúce na klasický kobercový vzor a high-end branding inštalácie sú trefným komentárom k preneseniu zodpovednosti za naše zdravie do vlastnej obývačky a k optimalizácii zdravia vedeckými spôsobmi zabalenými v luxusnom wellness balení v systéme, kde bežná zdravotná starostlivosť zlyháva.

Ján Skaličan dokumentuje dunajské luhy, pre domácich na prvý pohľad nevzrušujúci pás prírody. Skaličanove vizuálne záznamy v podobe pomalých, takmer statických záberov kamery vykazujú v niektorých momentoch vo vykreslení detailov priam maliarske kvality. Podobne barokovo monumentálne pôsobia dve fotografie nainštalované v imerzívnom blackboxe Skaličanovej inštalácie. Autor podčiarkuje pôsobivosť ohrozeného biotopu, jeho dielo nás zasahuje na emocionálnej úrovni. Sprostredkúva podprahový apel pre jeho rešpektovanie a obdiv, ale aj obavy z ľudských zásahov – od vodných diel cez pamätný bizarný pokus o zámenu pozemkov so Šiatorskou Bukovinkou či budúcu developerskú zástavbu v oblasti Lida. 

Sonic Coding Petra Kašpara môže byť na prvý pohľad digitálnou fetišizáciou jednej subkultúry, no spoločne s textovým výstupom God of Method sa stáva sebareflexívnym dielom v tematizácii bezduchého preberania a napodobňovania. Kašpar pracuje s plejádou vyrendrovaných pohyblivých obrazov spojených s hip-hopom v jeho čisto reprezentatívnej, generickej a vygenerovanej polohe: graffiti, značkové tenisky, DJský mixpult, tetovania a naučené sebavedomé gestá – s atmosférickým hudobným podmazom na pozadí. A ako ja, aj ty si sa naučil*a pýšiť sa cudzím perím veľmi skoro a pristane ti to… (voľný preklad z Kašparovho textu).

Cena Oskára Čepana pre mňa zosobňuje vnútorné pnutia v rámci domácej scény – skvelo vyprodukovanú výstavu, no s chýbajúcim dekórom otvorenia akcie s prívlastkom prestížna. Cena, o ktorú sa nesúťaží – s výnimkou diváckej ceny. Cena, nad ktorou sa časť odbornej verejnosti pohoršovala, že je financovaná z peňazí developerov búrajúcich kultúrne dedičstvo, no ktorej ročník 2023 sa nebude konať aj preto, lebo nedostala dotáciu z verejných zdrojov, ktorá je pre ňu očividne kľúčovejšia. Andrea Kutlíková má pred sebou výzvu nielen v podobe hľadania sponzorstiev a partnerstiev, ale aj zhromaždiť všetkých zúčastnených a otvorene sa porozprávať o problémoch Ceny, ktorá predstavila tento rok introspektívnu, priam terapeutickú výstavu.

More stories by

Miroslava Urbanová