SLOVENSKÝ multimediálny umelec Marek Kvetan (1976) je jednou z výrazných postáv mladej generácie slovenskej aj stredoeurópskej scény, ktorá nastúpila už v 21. storočí a je jednou z posledných generácií geneticky neupravovaných umelcov. Prináša post-konceptuálne postupy a preferuje kalkuláciu, pojmové myslenie a dvojité kódovanie. Svoje analytické spôsoby uvažovania premieta do rozličných médií, ale tie nebudú kľúčom k čítaniu jeho diel. Uprednostňujeme vymedzenie jednotlivých tematických blokov, v ktorých sa pohybuje a moduluje vysokofrekvenčné vizuálne pole.
Prvým nosným okruhom Kvetanových prác sú intervencie a manipulácie elektronického a digitálneho obrazu, vytvorenie vlastného medialabu, kde koncentruje svoj mediálny výskum. Už počas svojich štúdií experimentuje a svoj záujem upriamuje na samotný jazyk digitálnych médií, ich softvérové danosti a možnosti manipulácie prenesených dát a skutočnosti. Prvotnou stratégiou autora je vymazávanie, gumovanie, čistenie určitých detailov a informácií. Pracuje akoby nielen proti tej záplave dát a obrazov, ale aj proti dokumentárnej vernosti a vierohodnosti predostretej vizuálnej správy. Umelec uprednostňuje seriálny prístup, vytvára postupne celé série diel, ktoré plastickejšie dokladajú základný zámer autora. Kvetan „hackuje“ titulné webové stránky popredných internetových vyhľadávačov a komerčných firiem (google, yahoo, altavista, ebay, cnn, cocacola, ubl), pričom z nich vymazáva všetky texty a obrazy (séria WWW, 2000, c-print). Doslova „oslobodil“ internet od informačnej záťaže a ponechal iba obnažený webový dizajn, grafickú kostru stránky (doslova „free space“). Vzniká podivná geometrická štruktúra webu, kde sa rozpína červené pole „rozliatej“ cocacoly, modré obdĺžniky Microsoftu či čierna brána televízie MTV, cez ktorú pôvodne pretekal sladký imidž pop-speváčikov. Takmer prázdna stránka www.google.com nám pripomenie, že nielen webové stránky, ale aj ľudia sú povestné nepopísané stránky, ktoré sa sami zapĺňajú nejakým obsahom alebo sú napĺňané niekým iným. V druhej sérii pod názvom VIDOC (2000 – 2002, c-print) prezentuje autor na prvý pohľad bežné fotografické zábery na americké ulice a predmestia. Avšak niečo nepríjemné až rušivé sála z mlčiacich tvárí reklám a prázdnych plôch plagátov a výkladov. V zápätí divák zistí, že z domov, áut a bilbordov boli eliminované všetky písané informácie – texty a číslice.
V tomto prípade ide o programovú manipuláciu s dôveryhodnosťou reportážnej fotografie, k čomu odkazuje aj samotný názov cyklu – vidoc je skratkou pojmu „visual documentation“.
Podobne v cykle Home (2002 – 2003, c-printy) išlo o digitálne korekcie fotografií domov s vymazaním všetkých otvorov v múre – okien a dverí. Pri prezentácii rodinných domov a víl zbohatlíkov im ešte boli pridelené čísla z fiktívneho katalógu realitnej kancelárie (FSH455IS; NCE799QA). Z príjemných obytných štvrtí tu zostáva iba trochu hrozivá atmosféra monolitných bunkrov a opustené tupé betónové fasády panelákov (Field, Prefab). Poslednou z týchto „erased“ sérií je cyklus New City (2002 – 2004, c-printy). Ide o jednoduchý, ale účinný moment odstránenia dominantných architektúr z obrazu veľkomiest. Máme možnosť vidieť tradičné turistické pohľady na Paríž bez Eiffelovky, Berlín bez Brandenburskej brány, Sydney bez opery, Prahu bez Hradčian a pod. Divák je tak konfrontovaný s novou podobou miesta/mesta – ako aj so svojou zažitou predstavou o charakteristickom obryse jednotlivých miest.
V prezentovanej línii intervencií a manipulácií v digitálnom svete Kvetan prináša aj ďalšie stratégie transformácií a metamorfóz elektronického a pohyblivého obrazu. Paralelne s odstraňovaním časti obrazu Kvetan rozvíja aj vlastné filmové kompresie (Compression, 1999 – 2000, c-printy). Kým v prvom prípade manipulácií radí jednotlivé snímky za sebou a vytvára istý filmový príbeh, pri kompresiách pomocou digitálnych technológií stláča celý film do jedného záberu. Vyberá si k tomu kultové akčné a sci-fi filmy (Matrix, Pulp Fiction, Aliens I, Johnny Mnemonic). Na nich najsilnejšie vyznieva „zmrazenie“ pohybu a akčnosti filmového pásu, pričom autor tak reaguje na stále sa zrýchľujúcu frekvenciu záberov a strihov a tok TV obrazu. Princíp jednej stillky so zhustenou „infobankou“ sekvencií rozpracúva aj v troch videách, kde kondenzuje film do jediného záberu, pričom necháva bežať originálnu zvukovú stopu filmu (Matrix, 1999; A Space Odyssey; White, Blue, Red; 2000 – 2003, DVD, PAL). Odlišný prístup prináša séria TXT (2003), v ktorej pomocou špeciálneho softvéru Kvetan prepisuje významné literárne diela (Machiavelliho Vládár, Korán, Hesseho Stepný vlk, My od Zamjatina) do novej vizuálnej podoby. Výsledkom sú rozmerné printy a light boxy s drobnopisnou geometrickou štruktúrou, ktorá paradoxne svojou dekoratívnosťou a hravosťou nekopíruje závažnosť vybraných textov. Podobne pokračuje autor pri štrukturálnej analýze digitálneho obrazu, keď z fotografie vyberá len jeden horizontálny a jeden vertikálny rez a transformuje ho na celú obrazovú plochu (IDOC, 2004 – 2005, c-print). Hlavné okruhy tém reprodukcií, ktoré autor sťahuje z internetu, sú zábery smrti – od elektrického kresla k auto haváriám (IDOC death 01-31), pornografické obrázky (IDOC erotic 01-71) či maľby moderného umenia (IDOC still life 01-23). Dielo sa potom prezentuje v trojici – figurálna predloha a dva „rezy“ s geometrickým lineárnym rastrom, ktorý iba vzdialene pripomína predlohu. Táto „obrazová dokumentácia“ (z názvu idoc) otvára mnoho otázok rozhrania medzi pozorovanou realitou a a jej „image“ – mediálnou a estetickou transkripciou. Iným prístupom pri manipulácii techno-obrazov je séria The Others (2005 – 2006), otočenie geografických máp kontinentov a celého sveta dole hlavou a hravé relativizovanie vžitého vnímania geopolitického čítania sveta.
Druhým okruhom prác Mareka Kvetana je inštalovanie reverzných situácií – vytvorenie hybridných objektov a inštalácií s istou dávkou irónie, absurdity a prepínania kontextov.
V tomto spôsobe uvažovania prináša rad „vykĺbených“ prostredí a drobných posunov, ktoré však znamenajú nové obsahové a významové roviny. Udomácňuje sa v privátnej sfére, v domovej a bytovej kultúre. S istým nadhľadom sa zaoberá „zútulne- ním“ interiéru, domácim majstrovaním, meštiackou a pokleslou kultúrou našich obývačiek. Ide o úsmevné, ale aj ostré, uštipačné post-moderné znovuoživovanie dekóru, ornamentu, rozkoše z gýča a nevkusu. Kvetan umiestňuje v galerijných priestoroch na tuctové neónky sadu malých sklenených krištáľov, ktoré poznáme z krištáľových lustrov a dáva im nový barokizujúci lesk honosnosti (Crystal Palace, GJK Trnava 2008; Crystal Set, GHMP Praha 2010). Podobne na reflektory priemyselného vzhľadu pripevňuje pôžitkársky girlandy krištáľov (Reflectors, 2009). Do trúbkových neónových krytov ukladá mŕt- ve muchy do vznešených nápisov či citátov (Peace, 2009; Neon „and palced (therein) a light of splendour“, 2010).
.png)
Na stenu umelec umiestňuje honosnú poľovnú parohatú trofej s vypĺznutým jeleňom dole hlavou (Trophy, 2009). Popri stenách opiera dosky, preglejky, polystyrény s dokonale vyrezanými ornamentmi a obrazcami jeleňov, koní a víl v duchu tak obľúbeného domáceho majstrovania Pata a Mata (Hobby, 2009 – 2010). Sledujúc obľubu nalepovania plagátov filmových a popových hviezd na dvere detských izieb Kvetan „vypaľuje“ frézou ich obrazy rovno do dverí – až sú prehľadné a nefunkčné (Rambo; Samanta, oba 2009). Prešibane tak spája kultúru kultových hrdinov a kutilov. Stavia vysoký a labilný stĺp naukladaných tanierov (Plates, 2009) a na podlahu ukladá zrolovaný orientálny koberec s malými svetielkami, ktoré blikajú v rytme hudby (Carpet, 2008). Za túto svetelnú a zvukovú inštaláciu obdržal za rok 2008 Cenu 333 Národnej galérie v Prahe, pričom sa stala súčasťou jej zbierkového fondu. Táto práca by mohla zostať v polohe hravého diskotékového objektu (bez káblov), ak však pridáme, že v jeho vnútri znie skladba Turka Tarkana, žijúceho v Nemecku, môže tento nelietajúci koberec mať aj iné politicky podfarbené konotác
Do tzv. interiérovej „výbavy“ patria aj ojedinelé konceptuálne maľby, ktoré vychádzajú znovu z dekóru kobercov či potlače papierových tapiet. Sériou premyslených zásahov a plôch v akrylových maľbách znásobuje čaro ich dizajnu (Wallpaper from Room; Carpets; Glamour, akryl na plátne, všetky 2008).
Treťou nosnou množinou prác Kvetana sú kultúrne situácie a procesy, ktoré determinuje zmena a nejednoznačnosť identity – identity miesta, umelca, umenia aj galerijných inštitúcií, kde sa prezentuje súčasné vizuálne umenie. Tu sa objavuje záhadná postava „Mr. BRA“ ako spoločný dlhodobý koncept Mareka Kvetana (1976) a Richarda Fajnora (1965) s dátumom narodenia v roku 2000. Ide o značne komplikovaný projekt hybridnej identity protagonistov s rôznymi formami dokumentácie života tejto umelo vytvorenej postavy (súbor záznamov, objektov a interaktívnych inštalácií, ktoré sú na rozhraní fikcie a skutočnosti). Kvetan sa programovo venuje problematike identity kultúrnych inštitúcií, ironicky komentuje ich fungovanie a prezentáciu aktuálneho umenia v nich. Ide o celý rad projektov – rozsvietenie a zhasínanie v prázdnych priestoroch (Double Game, Bratislava), opretie rebríka o výstavný panel na Prague Biennale s možnosťou pre divákov nazrieť do zákulisia výstavy (Pact 03, Praha 2005), reinštalácie svetelnej rampy na podlahu, tiché občasné pískanie v galérii (Light Ramp; Whistle; Trnava 2008), či vytvorenie „zátišia“ pre dozorkyne so stoličkou, termoskou a ihlicami na pletenie (Observer, Viedeň 2010). Popri spomínaných nosných témach digitálnych intervencií a manipulácií, reverzných situáciách a premenách identity vytvoril autor v priebehu desaťročia aj niekoľko diel, ktoré reflektujú politické a sociálne otázky dnešného sveta. V interaktívnej inštalácii postavenej na princípe počítačových hier divák sedí za stolíkom a na rozdelenej projekčnej ploche zhadzuje bomby na neznáme mesto. Čím viac ich zhodí vpravo, tým väčšmi vymazáva všetky ľudské znaky na anonymnej postave v nemocnici na ľavej časti projekcie (Elimination Game, 2001, PC, projekcia). Ako nostalgický pohľad späť za bývalou štátnosťou vyznieva inštalácia s náterom steny v mixovanej farbe národných vlajok – základ tvorí „česká“ farba a na nej je nanesený kvetnatý valček, získaný výťažkom zo slovenskej trikolóry (Na tom našom…, 2007). Riešenie širších európskych otázok nastoľuje inštalácia zo šepsovaných plátien rôznej veľkosti, ktoré majú blindrámy v tvare niektorých štátnych zástav (Blindsystém, 2007). Obdobný je objekt s uložením týchto zabalených plátien so zástavovými blindrámami na predajnú galerijnú konštrukciu (Blindshop, 2010). Dnešnú sociálnu situáciu trefne glosuje jeho práca s názvom 295,50 € (2009), kde je v umelohmotnej miske uložená bezcen-ná lacná bižutéria v hodnote minimálnej mzdy na Slovensku v danom momente. Z uvedeného materiálu jasne vyplýva, že Kvetanova mentálna a mediálna in(ter)vencia zaznamenala v priebehu desaťročia výrazné posuny a obrátenia významových vektorov.
Prvotné nakazenie sa globálnym jazykom digitálnych obrazov a ich manipulácie vytesňujú intervencie a „vykoľajené“ situácie, kde sa Kult(H)ura a kutilstvo stretávajú na jednom malom dvore. Vymazávanie a dematerializovanie postupne strieda hromadenie objektov, inštalácií a nelineárny dialóg „high-low“ materiálov a ideí. „Vypreparované“ projekcie a koncepty sa transformujú na kondenzované polia s ostrým rezom do živého tkaniva dneška. Od experimentálneho medialabu po záhadný BRArchív nabíjajú ho rôzne zdroje: internetové, softvérové, elektronické aj studené domáce neóny, plné mŕtvych múch. Jednoducho zdroje globálne a lokálne, ale aj náš starý známy GloBalkan. Kvetan mcluhanovsky modeluje studené mediálne produkty, ktoré je nutné prihriať vo vlastnej hlave. Vtedy fungujú ako žiletky – potešia oko každého náročného diváka, aj ako žeravina, čo rozleptáva naše myšlienkové stereotypy. Dávkujte ho preto v primeranom množstve.
Marek Kvetan (1976, Piešťany), absolvent VŠVU v Bratislave (1995 – 2001). Žije a tvorí v Bratislave. Ocenenia: 1998, 2000 – finalista Mladý slovenský výtvarník roka / Tonal, Bratislava; 2003 – Grand prix Trienále súčasnej slovenskej grafiky, ŠG Banská Bystrica; 2008 – víťaz Ceny 333, NG Praha; 2010 – finalista Henkel Art Award, Viedeň; Sovereign European Art Prize, Barbican Centre, Londýn. Tvorivé pobyty: 2000 – The Headlands Center for the Arts in Sausalito, USA; 2007 – FUTURA, Karlin Studios, Praha. Zastúpený v zbierkach: NG Praha, Siemens Viedeň, CBK Dordrecht, SNG Bratislava, GMB Bratislava, GJK Trnava, PGU Žilina, ŠG Banská Bystrica. Zoznam výstav na www. kvetan.net.
MAREK KVETAN, Blindshop, 2010, inštalácia, blindrámy, 100x290x120 cm;
Na tom našom, 2007, inštalácia, maliarske náradie, farba, 320x250x60 cm. Foto: archív autora.
Trophy, 2009, objekt, dvero, kožušina, 150x100x50 cm;
Observer, 2010, inštalácia, 100x60x50 cm;
Reflectors, 2008, svetelná inštalácia, reflektory,sklený krištáľ, 220x150x100 cm;
Rambo, 2009, drevo, papier, 200x65x5 cm. Foto: archív autora.
Vladimír Beskid (1962), historik umenia, kurátor, riaditeľ Galérie Jána Koniarka v Trnave
